166. Moja Pomoc

 Inspiro, Atribúty Boha   17. mája 2022   admin


Nech sa veselia a radujú v tebe všetci, ktorí ťa hľadajú a nech hovoria povždy: Veľký je Hospodin! Všetci tí, ktorí milujú tvoje spasenie! A ja, keď aj som biedny a chudobný, ale Pán pečuje o mňa. Mojou pomocou a mojím vysloboditeľom si ty, môj Bože. Neodkladaj! (Žalm 40:17-18)

Spomínam si, ako som tu pred pár rokmi vychádzal von zadnými dverami. Bol tam vonku mladý posmievač, ktorý mi povedal, „Vieš, ten dôvod, že vždy hovoríš o ženách takýmto spôsobom, nosenie tých šortiek a podobné veci,“ povedal, „je to preto, že si starý.“ Povedal, „To je ten dôvod.“

Povedal som, „Pozri sa. Koľko máš rokov?“

Povedal, „Dvadsaťsedem.“

Povedal som, „Keď som bol o mnoho rokov mladší ako ty, kázal som to isté.“

Našiel som Prameň uspokojenia. On je mojou porciou. Amen! Tak dlho, ako To On dodáva, tak je to krása. To je mojím umením... hľadieť na Neho, pozorovať skutky Jeho rúk a vidieť, čo robí. Neexistuje žiaden iný prameň, ktorý poznám!

Ó, vzácny to Prameň; Ktorý ma robí bielym ako sneh; Nepoznám žiaden iný prameň; Nič, iba Krv Ježiša. Je Prameň naplnený Krvou; Tečúci z Emanuelových žíl; Kde hriešnici ponorení v tom prúde; Zbavujú sa všetkých svojich nečistých škvŕn.

Hovorím vám, nepoznám žiaden iný prameň okrem Toho Prameňa. Očistil ma, keď som bol špinavý. Zachováva ma očisteného, pretože chcem žiť rovno pri Tom, piť tú čerstvú Vodu, ktorá napĺňa moju dušu radosťou. Niekedy môžem byť na dne a cítiť sa, že sotva môžem ísť do... ďalšieho kola, nemôžem ísť nikam inam; potom môžem pokľaknúť a položiť svoj prst na zasľúbenie a povedať, „Pane Bože, Ty si mojou silou. Ty si mojím uspokojením. Ty si moje všetko vo všetkom.“ A môžem začať cítiť, že Niečo tam z môjho vnútra vyviera. Som z toho vonku.

Keď som prekročil päťdesiatku, ráno som sa zobudil, viete, aké to je, sotva môžete dostať jednu nohu von z postele. Ó, sotva to dokážete urobiť; a niekto klope pri dverách alebo mi Billy povie, že je tam niekde naliehavý prípad, ku ktorému musím ísť. A ja si pomyslím, „Ako to dokážem?“ Snažím sa jednu nohu vystrčiť von. Pomyslím si, „Ty si Prameňom naplneným mojou silou. Amen! Moja sila a moja pomoc prichádza od Pána. Ty si mojou artézskou studňou! Ty si mojou mladosťou! 'Tí, ktorí očakávajú na Pána, nadobúdajú novej sily; vznášajú sa na perutiach ako orly; bežia a nezomdlievajú; chodia a neustávajú.' Pane Bože, je to moja povinnosť, aby som išiel. Bol som povolaný na miesto povinnosti.“ A prvá vec, ktorú zistíte, Niečo začne v mojom vnútri bublať.

W. M. Branham, Deravé cisterny, 64-0726E