Hospodin je mojím svetlom a mojím spasením – koho sa budem báť?! Hospodin je pevnosťou môjho života – koho sa budem strachovať?! (Žalm 27:1)
No, som misionár a prešiel som okolo sveta, medzi všetkými druhmi zla a medzi všetkými druhmi špiritualistov, izmov a všetkými druhmi uctievania diabla, ó, všetko, na čo sa dá pomyslieť, tam kde je všetko také, a vždy som prišiel na to, že správne poráža nesprávne.
Počúvajte, nestarám sa o to, aká je noc temná; môže byť tak temno, až by ste to mohli cítiť; mohli by ste takto vystrieť hore ruky a nedokázali by ste vidieť ani žiaden tieň. Najmenší kúsoček svetla tú temnotu odkryje. Istotne, tak sa správa život v prítomnosti smrti. Tak sa správa správne v prítomnosti nesprávneho. Tak sa správa viera v prítomnosti pochybnosti; rozháňa to preč.
Ako tu môže zostať noc, keď cez to zasvieti slnko, zasvietia cez to požehnania? Kam odchádza noc? Nie je jej viacej. Čo sa tej noci stalo? Kde je tá temnosť, ktorá bola v tejto modlitebni asi pred dvanástimi hodinami? Kde je tá temnosť, ktorá sa ukrývala vo vnútri týchto stien? Nie je jej viacej. Zmizla. Prečo? Do vnútra vošlo svetlo. A keď do vnútra vošlo svetlo, temnota musela odísť. Tak veru.
Vezmite si stvorenia, ktoré sa potulujú po noci, šváby, chrobáky a hmyz, a také veci. Nech vyjde slnko alebo zablyskne svetlo, sledujte, ako rýchlo utekajú za temnotou. Takto to je s Evanjeliom. Keď Ono zablyskne, čo sa stáva tým, ktorí ťa nazývajú náboženským fanatikom? Čo sa deje tým ľuďom, ktorí si z teba robia žarty, keď zableskne Svetlo, ženú sa za temnotou tak rýchlo, ako len môžu, pretože sú deťmi noci. Ale deti dňa kráčajú vo Svetle.
A potom sme deťmi Svetla skrze milosť Božiu. Tak, keď zablyskli Svetlá, ďakujeme Bohu a kráčame s otvorenými očami dívajúc sa na veci, ktoré nemôžete vidieť svojimi prirodzenými očami. Pretože viera je podstatou vecí, na ktoré sa nadejeme, dôkazom vecí, ktoré sa nevidia.
W. M. Branham, Otázky a odpovede, 61-1015M