Nedávno, keď som išiel na koni a prenasledoval medveďa, prichádzal som na nejakú horu a zotmelo sa. Zosadol som z koňa a začal som ho viesť. Prišiel som na miesto, kde oheň spálil všetku húštinu. Tie veľké stromiská tam stáli a celá kôra z nich bola zhorená. Vyšiel mesiac a svietil na ne. Vyzeralo to strašne, vyzeralo to ako cintorín. Vietor fúkal a vyzeralo to tak žalostne, keď vietor fúkal cez tie stromy, cez tie staré stuhnuté stromy, a vietor tam prefukoval, šumel „Húúú“ prefukujúc sem a tam. A Pán ku mne prehovoril, „Zastav sa, chcem ti niečo ukázať.“ Zastal som a pozeral som sa na tie stromy. Rozmýšľal som, „No, prečo ten vietor tak fúka? Prečo tie stromy takto reagujú?“ A On mi povedal, „Tie stromy reprezentujú cirkvi tohto dňa, veľké, vysoké, týčiace sa do výšky. Hovoria si – Áno, my sme raz boli veľkými cirkvami – ale nemajú v sebe žiaden život. To, čo zanechal červ, zožrala húsenica. Čo zanechala húsenica, zožrala pažravá chrobač.“ Pomyslel som si, „No dobre, a čo toto. Čo znamená tento vietor?“ On povedal, „To je Duch Svätý, ktorý prišiel na letnice, prichádza ako nesúci sa silný vietor.“ A pomyslel som si, „Prečo fúka na tie stromy.“ Oni stále vydávali taký žalostný zvuk. On povedal, „Áno, voľakedy to boli veľké cirkvi. Ale to, čo Luteráni zanechali, zjedli Kalvinisti. Čo Kalvinisti zanechali, zjedli Anglikáni. A čo Anglikáni nechali, zjedli Metodisti. Čo Metodisti nechali, zjedli Baptisti.“ Zobrali z cirkvi všetku radosť, odvolali z nej všetok Život, „Dni zázrakov pominuli.“ Čo oni zanechali? Veľkú, starú, týčiacu sa dovysoka vežu. A zakaždým, keď Duch Svätý zostúpil, povedali, „Och, nechoďte za niečím takým, pretože dni zázrakov pominuli.“ Vidíte? Oni sú mŕtvi. Nemôžu sa skloniť; nemajú v sebe žiaden Život. Povedal som, „Pane, dobre, a prečo posielaš ten vietor?“ A On povedal, „Pamätáš sa, čo povedal Joel, 'Ja vám prinavrátim.'“ Potom som sa pozrel dole a boli tam malé kríčky, asi takto vysoké. Keď do nich narazil vietor, oni jednoducho vystrájali od radosti, mali ohromný čas. Oslavovali Boha. Ale tieto veľké stuhnuté stromy hovorili, „Húúú.“ Povedal som si, „Čo za obraz.“ To je pravda. A rozmýšľal som, „No, tak či tak, prečo trasie tými stromami? Čo robíš tým malým stromčekom?“ On povedal, „Privádzam ďalšiu cirkev. Tamtí to už mali, ale všetky parazity to zjedli svojou teológiou. Ale Ja privediem ďalšiu. Haleluja. Ja privediem ďalšiu a ona sa pokloní Môjmu Duchu.“Potom odišiel odtiaľ Ježiš a prišiel ku Galilejskému moru a vyšiel na vrch a sadnul si tam. A prišli k nemu mnohé zástupy majúc so sebou chromých, slepých, nemých, zmrzačených a mnoho inakších a hádzali ich k nohám Ježišovým, a uzdravoval ich, takže sa divili zástupy vidiac, že nemí hovoria, zmrzačení sú zdraví, chromí chodia, a slepí vidia, a oslavovali Boha Izraelovho. (Matúš 15:29-31)
W. M. Branham, Ja prinavrátim, 55-0626E
Paralelné miesto Písma: Marek 7:31-37