A keď sa už doplňovali dni, aby bol vzatý hore do neba, pevne obrátil svoju tvár, že pojde do Jeruzalema a poslal poslov pred sebou. A oni idúc vošli do samaritánskeho mestečka, aby mu tam prihotovili. Ale ho neprijali, pretože jeho tvár bola obrátená ísť hore do Jeruzalema. A keď to videli jeho učeníci, Jakob a Ján, povedali: Pane, či chceš, aby sme povedali, aby oheň sostúpil s neba a strávil ich, ako aj Eliáš urobil? Ale Ježiš sa obrátil, pokarhal ich a povedal: Neviete, čieho ste vy ducha; lebo Syn človeka neprišiel zahubiť ľudské duše, ale spasiť. A išli do iného mestečka. (Lukáš 9:51-56)
Keď idete a nachádzate vo svojom srdci Krista, nie je žiadne miesto, kde by ste mohli prestať. Jednoducho sa hýbete napred, potrebujete to, potrebujete túto vec, tú vec. Je to "Láska Božia, aká bohatá a čistá, bezodná a silná. Bude trvať navždy, pieseň svätých a anjelov."
Ľudia sa snažia zmerať Božiu lásku a jeden z nich napísal:
Keby sme naplnili oceán atramentom
a z oblohy by bol pergamen;
každé steblo na zemi by bolo brkom,
a každý človek by bol pisárom;
opísať lásku Božiu
by vysušilo oceán;
a ten zvitok by ju neobsiahol,
hoci by bol roztiahnutý od jedného kraja nebies po druhý.
Čo je láska Božia. Tak, to je to, v čo veríme: milovať jeden druhého.
Potom, ako sa Ján vrátil z ostrova Patmos v Egejskom mori, tá jediná vec, ktorú mohol povedať, bola, "Deti, milujte jeden druhého." On zistil, že tam bolo niečo skutočné. A to bol učeník, ktorý chcel zvolať oheň na to mesto a spáliť ich, pretože oni mu nedali nič na zjedenie. Ale potom, ako sa ho ujal Kristus a dal mu poznať, "Neviete, čieho ducha ste," on povedal, "keď sa snažíte zničiť život. My prichádzame, aby sme zachránili život." To je to, čo musíme mať, lásku jeden pre druhého.
Vo svojej službe, od kedy som vás videl, bol som prakticky po celom svete: niekoľko zámorských ciest, sedem alebo osem ciest medzi pohanmi a všade. A zistil som toto: že tá najmocnejšia vec, o ktorej môžem pomyslieť, je láska. Ak sa modlím za nejakú osobu a nemôžem mať cítenie za tú osobu, vo svojom srdci, to nikdy nefunguje.
Keď rozmýšľam, čo ak by som na ich mieste stál ja, čo ak by to bolo moje dieťa, čo ak by to bola moja matka, moja manželka, moja sestra, môj brat? Keď za nich takto cítite, potom niečo začína vychádzať. Vychádza súcit a chopí sa toho pacienta a privádza ho späť.
W. M. Branham, Ježiš Kristus ten istý včera, dnes a naveky, 61-0118