Ján 6:28 "Vtedy mu povedali: Čo máme robiť, aby sme konali skutky Božie?"
Myslím, že to je otázka mnohých ľudí, ktorí zacítili tiahnutie ku Bohu a chcú Mu slúžiť. Hoci je to dobrý motív, činiť Božie skutky, nie vlastné ľudské, jednako mnohí míňajú to, čo vlastne chcú. Ak chceme konať Božie skutky, potrebujeme ísť samozrejme cestou Božieho Slova. Pán nám dal jasnú odpoveď v ďalšom verši:
Ján 6:29 "Ježiš odpovedal a riekol im: To je ten skutok Boží, aby ste verili v toho, ktorého On poslal."
Tak mnohí ľudia obmedzujú tento verš výlučne na Pána Ježiša, hoci, to je to, čo im On jasne povedal a koho tým mienil. On Sám bol ku nim poslaný. A konať Božie skutky mohli jedine vtedy, keď uverili, že On je: 1. poslaný od Boha a: 2. kým On je. Pokiaľ verili, že Ježiš je iba učiteľ, nemohli činiť Božie skutky. Pokiaľ verili, že on je iba prorok, tiež sa nemohli pohnúť ďalej. Ale keď dokázali prijať, že On je Mesiášom, teda tým pomazaným, ktorý mal prísť na zem, vtedy začali konať Božie skutky, lepšie povedané, viera v Neho, ktorá bola teraz v nich, bola tým Božím skutkom a Boh v nich potom dokonával všetky skutky, ktoré vopred prihotovil, aby v nich chodili (Ef.2:10). Pekný príklad je žena pri studni (čítaj Ján 4), ktorá až potom, ako uverila, že On je ten Mesiáš, Kristus, bežala do mesta a svedčila o Ňom. Ale to už jej život bol premenený, zostala zbavená ťarchy hriechu, pretože "uverila v toho, ktorého Boh poslal". To spôsobilo jej zmenu.
Avšak čo potom, ako Pán Ježiš dokonal Svoje dielo v Jeho pozemskej službe pred cca 2000 rokmi? Či to slovo sa tiež nevzťahovalo na všetkých, ktorých posiela Otec? Isteže áno. Ako by mohli veriaci v tých ďalších vekoch slúžiť Bohu a konať Jeho skutky, ak by neprijímali tých, ktorých im Boh posielal? A Boh neprestal posielať. On posielal svojich poslov v každom veku, aby prinášali slovo pravdy pre Božie deti.
Tí, ktorí ich prijali, boli požehnaní, pretože tým prijali Samého Pána:
Matúš 10:40 "Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal."
Jednoducho povedané: Bohu môžete slúžiť iba vtedy, keď prijímate sluhov, ktorých On posiela.
Oni nie sú tými, ktorých máte uctievať, ktorí preberajú Božiu chválu, pretože Boh sa s nikým o svoju chválu nedelí, ale keď prijmete toho poslaného, prijmete to, čo vám posiela ten, ktorý ho poslal. Nijako inak to nemôžete prijať. Ako keď nejaký kráľ pošle posla so správou k inému kráľovi, ak odmietnete posla, odmietnete kráľovu správu. Vy sa tomu poslovi neklaniate, ste za neho len vďační, lebo bez neho by ste sa to nedozvedeli.
Čo sú teda Božie skutky? Nejde o pomáhanie chudobným, byť milý, urobiť nejakú obeť, a pod. Hoci tie veci sú dobré, nič proti nim. Ale čo nám hovorí Písmo? "To je ten skutok Boží, aby ste verili v toho, ktorého On poslal."
Viera v Božie poverenie na daný čas je tým Božím skutkom. Viera je daná z milosti, nemáme na tom žiadne zásluhy. Vďaka Bohu.
Efezským 2:8-9 "Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil."
Pravá viera (Boží skutok) potom v nás vypôsobí Božie skutky (konanie podľa Božej vôle), a preto sa my nemáme čím chváliť. Sme si ale vedomí Boha a Jeho slávy, ktorá je potom s nami.
Keby sa len cirkev tam v tom treťom veku držala zjavenia živého Slova v ich strede, potom by sa moc Božia nevytratila, ako sa to stalo v tých Temných Vekoch. A práve dnes, keď sa cirkev vracia k Slovu vo viere, môžeme bez pochybností povedať, že sláva Božia a nádherné skutky Božie budú opäť v jej strede.
W. M. Branham, úryvok z knihy Výklad siedmich cirkevných vekov, CAB