Tvoje slovo je sviecou mojej nohe a svetlom môjmu chodníku. (Žalm 119:105)
Izák a Rebeka boli prv bratrancom a sesternicou, pokrvní príbuzní; ukazujúc tak, že Cirkev v posledných dňoch bude pokrvne príbuznou Kristovi. Lebo práve ten Boh, ktorý predurčil Krista, ktorý bol Baránkom zabitým pred založením sveta, Cirkev sama, jej meno bolo dané do tej Knihy pred založením sveta. A Rebeka, akonáhle počula o Izákovi, niečo bolo v nej, čo ju tiahlo rovno ku nemu, i keď ho nevidela ani nič také, jednako chcela odísť od svojej matky a brata na základe svojho vlastného rozhodnutia.
A dnes, ak to Svetlo Božie, ten Duch Svätý zasiahne to predurčené Semeno, ktorého meno bolo dané do Baránkovej Knihy Života pred založením sveta... Biblia to hovorí. Je to tak. Svetlo zasvieti. Ku niektorým môžete kázať a vyzerá to, že to steká dole ako voda po chrbte kačky. Ale nech to len raz zasiahne to Semeno a sledujte, čo sa veľmi rýchlo udeje, niečo je rovno tam. Prečo? To je predurčené Semeno, ktoré vystupuje. Musí prísť. A keď to zasahuje to Svetlo, Evanjelium, oni to prijímajú. Zvyšok z nich sa postaví a odídu preč; pre nich to nie je. Biblia povedala, že ľudia boli predurčení k odsúdeniu: Kniha Júdu. Všetky Písma sú dané skrze inšpiráciu.
No, keď to Svetlo zasiahlo malú Rebeku, ona v sebe niečo spoznala, a to ju priviedlo ku Izákovi. Zahalila si svoju tvár. Nechcela mať nič viac do činenia so svojím vlastným myslením. Od toho času bol jej myslením Izák.
A samotná Cirkev, keď ju zasahuje tá moc Božia, krst Duchom Svätým, von z denominačných cirkví, von z katolíckej cirkvi, čokoľvek to je, keď sa ten krst Duchom Svätým pre ľudí stane skutočným, pre tých, ktorí sú predurčení (ako vy, ľudia, ktorí tu ste) do večného Života, oni To vidia a kráčajú v Tom.
W. M. Branham, Superznamenie, 62-0708