A Šalamún sa postavil pred oltár Hospodinov pred celým shromaždením Izraelovým a rozprestrúc svoje ruky k nebesiam riekol: Hospodine, Bože Izraelov, niet tebe podobného Boha ani na nebi hore ani na zemi dole, ktorý ostríhaš smluvu a milosrdenstvo svojim služobníkom, ktorí chodia pred tebou celým svojím srdcom, (1. Kráľov 8:22-23)
Ak len raz môžete z cirkvi dostať preč strach a dať im uvedomiť si, kým sú a aká je ich pozícia, uzdravenie bude tým najjednoduchším posolstvom na kázanie, alebo čokoľvek ďalšie. Ale vy ste vystrašení. Ste vydesení. Neuvedomujete si, že ste synovia a dcéry Božie; a teraz; nie, že budeme. Teraz sme synovia a dcéry Božie, nie tam ďaleko v budúcnosti. A nebudeme sedieť v nebeských miestach niekedy v budúcnosti; teraz sme posadení v nebeských miestach, rovno teraz. A teraz sme synovia a dcéry Božie. Ešte sa neukázalo, čím budeme na konci, ale vieme, že Ho uvidíme, lebo budeme mať telo ako Jeho. Uvidíme Ho takého, aký je. Ale teraz sme synovia a dcéry Božie a zmluva je učinená Abrahámovi a pre jeho semeno po ňom. No, všimnite si. No, Boh nepovedal Abrahámovi, "Ak budeš robiť toto alebo ak budeš robiť tamto." On povedal, "Ja som to už urobil." A tak je celá zmluva celkom milosťou a nejde tam o žiadne skutky.
No, poviete, "To sa hrozne nakláňa do kalvinizmu, brat Branham." To je pravda. Áno, a kalvinizmus je v poriadku tak dlho, ako zostáva pravdivo s Bibliou; ale keď sa to dostáva na nesprávny konár, potom to nie je dobré. Arminianizmus, svätosť je správna tak dlho, ako zostáva s biblickou svätosťou, nie tvojou svätosťou, ale Jeho svätosťou. Rozumiete? Potom to nie je moja svätosť. Nestojím na svojej svätosti. Žiadnu nemám, ale cele dôverujem v Jeho svätosť. Rozumiete? On je Ten, ktorý to vykonal. Nie moje skutky, ale Jeho dokončené skutky; som uistený, že som bol prijatý do toho Milovaného, a keď ten Milovaný bol prijatý Bohom, Boh ma prijal v Kristovi; tým to je vybavené. Vidíte? Žiadne negatíva, žiadne 'ak' a 'a'. Je to dokončené dielo.
A teraz, keď Boh povolal Abraháma, on mal sedemdesiatpäť rokov, a On povedal, "Oddeľ sa od svojich príbuzných." Je divné, ako sme to dnes zmenili. Boh volá po oddelení. My voláme po zmiešavačoch. Je to tak. Ľudia, keď si vyberajú svojho pastora, vy, ktorí to robíte. Ó, chcú takého uhladeného chlapíka, viete, ktorý si dá spoločenský pohárik a neodsúdi fajčenie a tie ďalšie veci, chcú dobrého chlapíka, ktorý sa zmieša so zástupom, ale Boh chce oddeľovateľov. Boh volá po úplnom oddelení od svetských vecí. "Vyjdite spomedzi nich," Biblia hovorí, "a oddeľte sa, hovorí Pán, a Ja vás prijmem." Vidíte? Nie zmiešavač, oddeľovač... Duch Svätý povedal, "Oddeľte mi Pavla a Barnabáša pre prácu." Vidíte? Oddelenie, Boh oddeľuje Svojich ľudí, správne od nesprávneho.
Všimnite si. No, Abrahám sa mal oddeliť a prebývať v cudzej zemi, o ktorej nič nevedel. Či to nie je nádherný obraz na dnes? Keď ťa Boh povolal skrze vyvolenie do Svojho Milovaného, potom ku tebe hneď Boh hovorí, aby si sa oddelil od tej starej skupiny, od herne biliardu, od večierkov štrikovania a šitia, kde hovoria vtipy a vyvádzajú - oddelenie. A potom ťa On žiada, aby si išiel medzi zvláštnych ľudí, o ktorých si si zvykol myslieť, že sú divní. Hovorili zvláštnym jazykom. Boh volá Svojich ľudí na tomto základe, a Abrahám... Zmluva bola daná Abrahámovi, a jedine, ak si Abrahám a jeho semeno - pre nich bola učinená tá zmluva. Pamätajte na toto: jedine pre samotného Abraháma a jeho semeno. No, poviete, "My pohania sme boli vynechaní." Ó, nie. My súc mŕtvi v Kristovi berieme na seba Semeno Abraháma a sme dedičmi podľa zasľúbenia, ak máme vieru Abraháma.
W. M. Branham, Abrahám, 56-1208