Rodinný oltár II, 5.september
A povedal svojim učeníkom: Nie je možné, aby neprišly pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú. Lepšie mu je, ak leží oslí žernov okolo jeho hrdla, a je vrhnutý do mora, než aby pohoršil jedného z týchto maličkých. Vystríhajte sa! A keby zhrešil proti tebe tvoj brat, potresci ho; a jestli sa pokaja, odpusť mu. A keby sedem ráz za deň zhrešil proti tebe a sedem ráz za deň by sa obrátil k tebe a povedal: Kajam sa, odpustíš mu! (Lukáš 17:1-4)
Pred istým časom v New Albany, keď som tam stál a rozprával sa s jedným hriešnikom, veľkým starým drsným mužom v garáži, viedol som ho ku Kristovi, on bol môj priateľ a jeho zať mal vedľa servis. Stál som tam, kázal som cez obed, jedol sendvič a hovoril som s ním o Bohu. Cez deň som si našiel miesto, kde by som mohol ísť a pokúsiť sa získať dušu pre Krista. Povedal, "Pán Branham". Ja sám som bol len mladým kazateľom. "Pán Branham, moja matka mala takýto druh viery, takú úprimnú vieru zo srdca." A slzy mu stekali dolu po lícach.
Opýtal som sa, "Kedy odišla?"
"Pred rokmi. Vždy sa za mňa modlila."
Odpovedal som mu, "Boh, ktorý počul jej modlitby, sa pre ňu snaží na ne odpovedať."
A tento muž tam prišiel a povedal, "Ahoj." Bol opitý a povedal, "Hej, Billy, počúvaj. Vždy, keď chceš prísť do môjho servisu, príď, ale neprivádzaj tam to svoje staré fanatické náboženstvo."
Otočil som sa, pozrel na neho, povedal, "Nebudem nikde, kde nie je Kristus vítaný."
Otočil sa a povedal, "Ách, preber sa, chlapče".
A ja som vo svojom srdci počul Hlas, "Žneš, čo sadíš. Bolo by ti ľahšie, ak by ti bol zavesený na krk mlynský kameň a utopil by si sa v morskej hlbočine." Jeho vlastný zať ho v to isté popoludnie prešiel naloženým dvojtonovým nákladným autom Chevrolet a rozmliaždil ho na zemi.
Musíte rešpektovať Boha. Boh vyžaduje rešpekt.
W. M. Branham, Rešpekt, 61-1015E