Rodinný oltár II, 1.október
Čo ak tvoje srdce bolo od Boha tak ďaleko, že by si dokonca nemal ani túžbu robiť to, čo bolo správne? Potom si v zlom stave. Vidíte, môžete tak veľakrát zarmucovať Ducha Svätého a to odíde, že až viacej nemáte žiadnu túžbu. Boh ku tebe stále hovorí a ty hovoríš, „No, skutočne by som to mal. Nasledujúce prebudenie to dám do poriadku; skôr, ako zomriem, to dám do poriadku. Skutočne mám v pláne byť naplnený Duchom Svätým predtým, ako zomriem. Chcem žiť sladký, posvätený život, skrytý s Bohom. A keď zaklope na dvere môjho srdca, chcem byť pripravený, aby som roztvoril náruč a povedal, 'Áno, Pane Ježišu.'“ No, prečo to neurobíš teraz? Vieš, možno v tom čase to už nebudeš schopný urobiť. Mám štyridsaťšesť rokov a v službe som dvadsaťtri rokov a videl som niekoľko hrozných vecí a veľakrát po celom svete som pozoroval a videl som ľudí zomierať vo všetkých možných stavoch. A pozoroval som tých, ktorí si mysleli, že boli skutočnými Kresťanmi, ale keď mali zomrieť, ó, ten obraz sa zmenil a oni vidia, ako tam vyvstávajú tie veci, že oni mali formu pobožnosti a zapierali moc a dostali sa od Boha preč. Oni nežili ani trochu tým životom. A kričia a vykrikujú. A utišujúce látky to nedokážu zastaviť. To je pravda. Tak, priatelia, buďte si istí; nehrajte sa s tým; to je Evanjelium. Vidíte? Nehovorte len, „No, verím a pripojím sa do cirkvi.“ Existuje na tisíce ľudí, ktorí sú v cirkvi a nikdy nebudú v nebi. Kázal som tu pred nejakým časom o sklamaní na súde. Povedal som, že piráti a hazardní hráči a prostitútky a podobne, oni nebudú prekvapení; oni vedia, čo na nich prichádza. Ale to, čo bude prekvapením, sú tí, ktorí si myslia, že sú v poriadku, a nie sú. To je, keď uvidíš, že tvoje meno nie je v knihe; to bude tvrdé, keď si myslíš, že si Kresťanom, pričom nie si. „Je cesta, ktorá sa zdá byť správna.“ Intelektuálne veríš, že si v poriadku. Robil si veci, o ktorých si si myslel, že sú správne; bol si dobrý, láskavý. Náman bol takým istým typom. Môžeme teraz vymenovať veľa miest Písma. To nie je to, priatelia, čo sa snažím povedať. Dnešná cirkev, namiesto váľania sa tam pri ospravedlnení a ležaní tu na oltári, oni by mali byť v posvätení. Čas zázrakov je tu. Čas uzdravovania, čas veľkých vecí je na blízku. Lenže kde je cirkev, aby to prijala? Vidíte, čo myslím? Hráme sa s tým. Pohrávame sa s tým. A poskakujeme okolo toho a nikdy do toho riadne nevchádzame. Ó, brat, skutočná prevládajúca viera kráča rovno do toho a zaujíma to miesto.No, čo sa vám zdá? Nejaký človek mal dvoch synov. A pristúpil k prvému a povedal: Dieťa, idi, pracuj dnes v mojej vinici! A on odpovedal a riekol: Nechcem. Ale neskoršie ľutoval a išiel. A pristúpiac k druhému povedal mu to isté. A ten odpovedal a riekol: Idem, pane; ale neišiel. Ktorýže z tých dvoch učinil vôľu otcovu? Povedali mu: Ten prvý. A Ježiš im povedal: Ameň vám hovorím, že publikáni a smilnice vás predchádzajú do kráľovstva Božieho. Lebo prišiel k vám Ján cestou spravedlivosti, a neuverili ste mu, ale publikáni a smilnice mu uverili. A vy ste to videli, ale ani neskoršie ste toho neľutovali, aby ste mu boli uverili. (Matúš 21:28-32)
W. M. Branham, Skrytý život s Kristom, 56-0213