86. Druhý Adam

 Inspiro, Atribúty Boha   14. decembra 2020   admin


Tak je aj napísané: Prvý človek, Adam, stal sa živou dušou, posledný Adam oživujúcim duchom. Ale nie prv duchovné, ale duševné, potom duchovné. Prvý človek zo zeme zemský, z hliny, druhý človek – Pán z neba. Jaký bol ten zemský, takí aj všetci zemskí, a jaký ten nebeský, takí aj všetci nebeskí. A jako sme niesli obraz zemského, tak ponesieme aj obraz nebeského. (1. Korinťanom 15:45-49)

No, pozrime sa na chvíľu týmto smerom. Posuňme našu kameru na štyri tisíc rokov dozadu, ako stojíme v Jeruzaleme. Je to hrozný deň. Slnko vyzerá divne. Všetci sa cítia zvláštne. Čo sa deje? Poďme ku oknu. Odtiahnime záclony. Počujem, ako niečo prichádza. Čo to je? Starý hrubý kríž, udiera hore dole na dlažobné kocky. Vidím, ako tadiaľ ide malý slabo-vyzerajúci Muž. Na Svojom ramene má kríž. Na hlave má korunu z tŕnia. Tiahne napred. Starý kríž vytvára krvavú stopu. On kráča ku Golgote.

Pozrime sa na chvíľu na Jeho chrbát. Pozrime sa vierou. Na Jeho plášti vidím malé červené škvrnky, všade po celom Jeho rúchu. To bolo z Jeho rán, kde ste boli uzdravení.

Vidím Ho, ako vychádza hore na kopec. Pozrite sa. Tie malé škvrnky sa stávajú väčšie. Po chvíli sa všetky zbehnú do jednej veľkej škvrny. Počujem ešte niečo iné. Počúvajte. [Brat Branham tlieska. - pozn.prekl.] Čo to je? Krv Ježiša Krista, Syna Božieho, toho Druhého Adama, ako ide na Golgotu, aby vytvoril cestu, aby som ja mohol byť spasený, aby ste vy mohli byť spasení, a aby som ja mohol byť uzdravený, a aby ste vy mohli byť uzdravení.

Vidím Ho, ako ide, ako sa potáca vpred, slzy stekajú z Jeho líc. Prišiel ku Svojim vlastným; Jeho vlastní Ho neprijali. Jeho vlastná cirkev Ho križovala. A oni dnes robia to isté. Oni to robili nevedome. A tak to robia i dnes.

On sa potácal vpred. A po chvíli, môžem vidieť, ako, takpovediac, včela smrti lietala okolo Neho a vystrkovala žihadlo. Po chvíli zaútočila. Poznáte včelu, hmyz, ony majú žihadlá. Ale keď vás niekedy včela bodne hlboko, ona viac nemôže bodať. Vytrhne si svoje žihadlo. To je to, kvôli čomu sa pre nás Boh stal telom. Ako išiel na Golgotu, bodla Ho smrť. Ale On smrti vytrhol žihadlo, a tak na konci nášho života môžme stáť ako Pavol a povedať, "Ó, smrť, kde je tvoje žihadlo? Ó, hrob, kde je tvoje víťazstvo? Ale chvála Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista." Amen. Haleluja.

W. M. Branham, Obecenstvo, 55-0813