30. január
A mnohých zo synov Izraelových obráti k Pánovi, ich Bohu. A on sám pojde pred ním v duchu a v moci Eliášovej obrátiť srdcia otcov na deti a neposlušných k rozumnosti spravedlivých, aby prihotovil Pánovi pripravený ľud. A Zachariáš povedal anjelovi: Po čom to poznám? Lebo ja som už starý, aj moja manželka je pokročilá vo svojich dňoch. Vtedy odpovedal anjel a riekol mu: Ja som Gabriel, ktorý stojím pred Bohom, a som poslaný na to, aby som hovoril s tebou a zvestoval ti tieto radostné veci. Nuž hľa, budeš mlčať, nemý, a nebudeš môcť prehovoriť až do toho dňa, keď sa to všetko stane, pretože si neuveril mojim slovám, ktoré sa naplnia svojím časom. A ľud očakával Zachariáša a divil sa, keď predlieval v chráme. (Lukáš 4:16-21)
A keď prečítal to Písmo, sadol si, odovzdal naspäť kňazovi Bibliu, Knihu, a sadol si. A všetky oči v synagóge boli uprené na Neho. A ľúbezné slová vychádzali z Jeho úst a On povedal, "Dnes sa vyplnilo toto Písmo."
"Dnes sa vyplnilo toto Písmo."
Aké akurátne je to Písmo! Ak si všimnete toto, v Izaiášovi 61: 1-2, to je to, odkiaľ náš Pán čítal - z Izaiáša 61: 1-2. Ale v prostriedku 2. verša Izaiáša 61 sa On zastavil. Kde je povedané, "Duch Pánov je na Mne; aby som vyhlásil rok milosti." Potom sa On zastavil. Prečo? Tá ďalšia časť, priniesť súd, nesúvisela s Jeho prvým príchodom, ale s Jeho druhým príchodom. Vidíte, to s tým nesúviselo. Písma nikdy nerobia chybu. Oni sú stále dokonalé. Ježiš sa zastavil presne tam, kde sa Písmo zastavilo, pretože to bolo presne to, čo sa malo potvrdiť v Jeho dni, pri tom prvom príchode. Pri tom druhom príchode, On na zem prinesie súd; ale nie vtedy. On mal vyhlásiť "rok milosti."
Všimnite si, Mesiáš stojí na pódiu, aby preukázal Svoju totožnosť so Slovom zasľúbeným na ten vek. Aké zvláštne, Mesiáš stojí pred cirkvou! A pozrite na tieto ľúbezné slová, keď On tu hovorí, "Vyhlásiť rok milosti."
"Rok milosti", ako všetci vieme, ako čitatelia Biblie, bol Jubilejný rok. Keď všetci otroci a väzni, ako boli... boli vzatí do väzenia; a museli dať syna, aby zaplatili dlh, alebo dcéru, aby zaplatili dlh, a oni boli v otroctve. Nezáležalo na tom, ako dlho boli v otroctve, alebo ako dlho tam mali zostať, keď prišiel ten jubilejný rok, keď zaznela tá trúba, každý človek mohol ísť na slobodu, ak chcel ísť na slobodu. On bol slobodný; už nebol viac otrokom.
Ale ak ste chceli zostať otrokom, potom ste museli byť privedení do chrámu, postaviť sa v chráme ku stĺpu, a oni zobrali šidlo a urobili vám v uchu dieru. A potom ste museli slúžiť tomu otrokárovi do konca svojho života.
Aký dokonalý príklad Evanjelia Ježiša Krista. Keď je ono kázané, ten čas milosti a ten čas Jubilea, každý, nezáleží na tom, kto ste, akú máte farbu, do akej denominácie patríte, ako hlboko ste klesli do hriechu, alebo akokoľvek je s vami zle, môžete ísť slobodní, keď počujete trúbiť Božiu trúbu Evanjelia. Ste slobodní!
Ale ak sa obrátite chrbtom ku tomu posolstvu a odmietate ho počúvať, všimnite si, bolo vám šidlom prepichnuté ucho. To znamená, že ste prekročili hranicu medzi milosťou a súdom a nikdy viac nebudete počuť Evanjelium. Nikdy sa už odtiaľ nedostanete; musíte byť otrokom toho systému, v ktorom ste, až do konca svojho života, ak odmietnete počúvať milostivý rok.
W. M. Branham, Dnes sa vyplnilo toto Písmo, 65-0219
Paralelné miesto Písma: Lukáš 4:22-30