#245 Odpočinutie v láske

 Inspiro, Rodinný oltár 1   17. mája 2022   admin


1. Korinťanom 13:1-3 » Keby som hovoril ľudskými jazyky aj anjelskými, a keby som nemal lásky, bol by som cvendžiacim kovom alebo zvučiacim zvonom. A keby som mal proroctvo a vedel všetky tajomstvá a mal každú vedomosť a keby som mal akúkoľvek vieru, takže by som vrchy prenášal a lásky keby som nemal, nič nie som. A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo, aby som bol upálený, a lásky keby som nemal, nič mi to neprospieva.

Teda, to, čo dnes chýba v cirkvi, je Božská láska. Nemám na mysli citovú lásku jedného ku druhému. Mám na mysli lásku agapé, Božiu lásku. A mať ju tak bohato vo svojom srdci, že jednoducho milujete Pána a všetkých ostatných. Vezmite si jednoducho Jeho Slovo ohľadom tejto veci. Nie ste voči Nemu nedôverčiví. Moja žena sedí momentálne tu. Keď sme sa zobrali, ja som si ju vzal, aby bola mojou ženou, sľúbil som jej, že jej budem verný, dokiaľ nás smrť nerozdelí; a ona sľúbila to isté mne. Tak teda, to nie je zákon. Keď ju opúšťam a vychádzam do zámoria alebo niekam a som dlhú dobu preč, nemusím jej hovoriť, „Nuž, pani Branhamová, chystám sa stanoviť pre teba isté pravidlá. Zatiaľ čo budem preč, neprajem si, aby si flirtovala s nejakým mužom, a nechcem, aby si robila to či ono.“ Toto nehovorím. Nuž, ona tiež ku mne neprichádza a nehovorí, „Pán Branham, hovorím ti, neflirtuj s inými ženami a nesmieš robiť to či ono.“ My tak nemyslíme. Jednoducho milujeme jeden druhého. Keď som pripravený na odchod, pokľakneme v izbe, chytíme jeden druhého za ruku a druhú ruku zodvihneme k Bohu a hovoríme, „Ďakujeme ti, Otče, že si ku nám taký milý a pomáhaš nám. A teraz sa musíme rozdeliť, pretože Ty si povedal, 'Pokiaľ niekto neopustí svoju ženu, deti a všetko, a nepriľne ku Mne, nie je hodný byť mojím učeníkom.' A teraz, Otče, bez ohľadu na to, čo by som urobil, stále nie som hodný byť Tvojím učeníkom, ale toto je taká nepatrná vec, ktorú môžeme urobiť, ale chceme robiť túto nepatrnú vec z lásky, ktorú ku Tebe cítime, rovnako tak vieme, že aj Ty ju cítiš ku nám.“ Keď sa pomodlíme, pobozkám ju na rozlúčku a hovorím, „Dovidenia, miláčik.“ Ona hovorí, „Dovidenia, budem sa za teba modliť, Bill.“ A tým je to vyriešené. Neexistuje niečo také ako, „Nesmieš“ a „musíš“ - nič také. Nuž, a keď som preč, na misijnom poli, keď tam som, ona si nemusí robiť o mňa starosti. A ja sa nebojím o ňu. Dokiaľ ju takto milujem, ona si nebude musieť robiť nikdy starosti. A dokiaľ ona takto miluje mňa, ja si nebudem musieť robiť nikdy starosti. A tak my máme dôveru jeden ku druhému, ako muž a žena, v to, že sa vzájomne milujeme, a tým je všetko vyriešené. Jednoducho pokračujeme v bežnom spôsobe života.

W. M. Branham, Božská láska a suverénna milosť, 56-0814

Dnes čítaj: Sudcov 14; Žalm 88; Ezechiel 33:17-33; 1. Korinťanom 13.