Rodinný oltár II, 3.november
A pri večeri, keď už bol diabol vložil do srdca Judáša Šimona Iškariotského, aby ho zradil, vediac Ježiš, že mu dal Otec všetko do rúk, a že vyšiel od Boha a ide k Bohu, vstal od večere, složil rúcho a vezmúc zásteru opásal sa. Potom nalial vody do umyváka a začal umývať nohy učeníkov a utierať zásterou, ktorou bol opásaný. A keď prišiel k Šimonovi Petrovi, ten mu povedal: Pane, ty umývaš moje nohy? Ježiš odpovedal a riekol mu: Čo ja robím, ty nevieš teraz, ale potom zvieš. A Peter mu povedal: Nebudeš nikdy myť mojich nôh až na veky! Ale Ježiš mu odpovedal: Keď ťa neumyjem, nemáš so mnou dielu. Na to mu povedal Šimon Peter: Pane, nie len moje nohy, ale aj ruky aj hlavu. Ježiš mu riekol: Ten, kto je umytý, nepotrebuje iného, len aby si umyl nohy, lebo je celý čistý. Aj vy ste čistí, ale nie všetci. Lebo znal svojho zradcu a preto povedal: Nie všetci ste čistí. A potom, keď umyl ich nohy a vzal svoje rúcho, zase si sadol a povedal im: Či viete, čo som vám učinil? Vy ma voláte Učiteľom a Pánom a dobre hovoríte, lebo som. Ak tedy som ja vám umyl nohy, váš Pán a Učiteľ, aj vy máte jeden druhému umývať nohy. Lebo som vám dal príklad, aby ste, jako som ja vám učinil, aj vy tak činili. Ameň, ameň vám hovorím, že sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Ak to viete, blahoslavení ste, keď to aj činíte. (Ján 13:2-17)Počujete, kde cirkev, ešte (robíme to v našom zbore) vidí umývanie nôh. No, hovoria, že je to tradičné, lenže stále je to prikázanie. Hovoria, že oni to robili potom ako tradíciu, a tak to aj robili. Lenže Ježiš to zanechal ako príklad. Potom, ak to tak urobil, je to príkaz. Toho najmenej plateného človeka v práci volali umývač nôh. On bol skutočne iba poskokom. Zarábal najmenej peňazí zo všetkých, pretože iba umýval doma nohy hostí, keď prišli. Potom rozmýšľam o našom Pánovi. Niekedy si myslíme, že niečím sme; keď Boh nebies zmenil svoje postavenie z Boha na človeka a zobral pozíciu nie ako kráľ, ale ako umývač nôh, aby umyl nohy Svojich učeníkov a utrel ich zásterou, ktorou bol opásaný. Potom, ak sa nám nedostane najvyššieho uznania, keď hostíme, alebo ideme byť pohostení – všetci si nás majú všimnúť. Potom rozmýšľam o našom Pánovi, aký príklad nám dal, tým, že zobral to najmenšie miesto, aké bolo, aby umýval nohy hosťom.
W. M. Branham, Jeden z najskúpejších ľudí v meste, 61-0429B
Paralelné miesto Písma: Lukáš 22:24-27