Rodinný oltár II, 23. november
A tak odviedli Ježiša od Kaifáša do prätória, a bolo ráno. Ale oni nevošli do prätória, aby sa nepoškvrnili, ale aby jedli baránka. Vtedy vyšiel Pilát von za nimi a povedal: Akú žalobu nesiete proti tomuto človekovi? Odpovedali a riekli mu: Keby tento nebol zle robil, neboli by sme ti ho vydali. Vtedy im povedal Pilát: Vezmite ho vy a odsúďte podľa svojho zákona. A Židia mu povedali: My nesmieme nikoho zabiť. Aby sa naplnilo slovo Ježišovo, ktoré povedal dávajúc znamenie, akou smrťou mal zomrieť. Vtedy zase vošiel Pilát do prätória a zavolal Ježiša a povedal mu: Či si ty ten kráľ Židov? Ježiš mu odpovedal: Hovoríš to ty sám od seba, a či ti iní povedali o mne? Pilát povedal: Či som ja azda Žid? Tvoj vlastný národ a najvyšší kňazi mi ťa vydali. Čo si učinil? Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohoto sveta; keby bolo moje kráľovstvo z tohoto sveta, moji služobníci by zápasili o to, aby som nebol vydaný Židom. Ale teraz moje kráľovstvo nie je odtiaľto. Vtedy mu povedal Pilát: Teda si ty predsa kráľ? Ježiš odpovedal: Ty dobre hovoríš, že som ja kráľ. Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal pravde svedoctvo. Každý, kto je z pravdy, čuje môj hlas. Pilát mu povedal: Čo je pravda? A keď to povedal, zase vyšiel za Židmi a povedal im: Ja nenachádzam nijakej viny na ňom. Ale máte obyčaj, aby som vám prepustil jedného na Veľkú noc; či teda chcete, aby som vám prepustil kráľa Židov? Vtedy zase skríkli všetci a volali: Nie tohoto, ale Barabáša! A Barabáš bol zbojník. (Ján 18:28-40)Nádej veriaceho dáva pozor na druhý príchod, na tohto veľkého Princa, ktorý otvoril dvere väzenia a vypustil nás na slobodu. Dlh bol urovnaný. Všetko bolo zaplatené. Boh a hriešnik boli spolu zmierení na Golgote, keď Ježiš zomrel. A Boh Ho vzkriesil na tretí deň na naše ospravedlnenie, že keď sa na to dívame a veríme tomu a prijímame to z celého srdca, sme ospravedlnení v očiach živého Boha. Samozrejme, že vás to vzrušuje. Istotne ste z toho šťastní. Ako môžete zostať potichu? Ako by sa človek mohol zdržať, keď vie, že tam pred ním visí smrť a tu prichádza omilostenie? Je to tak. Čo myslíte, ako sa cítil Barabáš v to ráno, keď po chodbe prichádzal ten Riman a počul dupot jeho kovových topánok, rinčanie reťazí, šramot kopije na ulici, keď vedel, že má byť zabitý. Keď sa dvere otvorili a Barabáš sa triasol a plakal, bol hotový vyjsť, hovoril si, „Ó, toto je môj koniec.“ Strážca mu povedal, „Barabáš, oznamujem ti, že si omilostený, si slobodný.“ „Čo,“ vyhŕkol, „či nejdem na popravu?“ „Nie. Nemusíš zomrieť.“ „No, čo musím za to urobiť?“ „Nič.“ „No, ako je to možné?“ Potom ho ten stotník vyviedol vyššie a povedal, „Vidíš tam na kríži visieť toho Muža? Vidíš stekať tie pľuvance výsmechu z Jeho tváre? Vidíš tie rany na Jeho rukách? Oni patrili tebe, ale On zaujal tvoje miesto. On ti otvoril dvere žalára, aby si ty, ktorý si bol odsúdený na smrť, nemusel zomrieť, On zaujal tvoje miesto.“
W. M. Branham, Dôkaz Jeho vzkriesenia, 55-0410M
Paralelné miesta Písma: Matúš 27:1-2, 11-14, Marek 15:1-5, Lukáš 23:1-5