Rodinný oltár II, 26. november
Vtedy pojali vojaci vladárovi Ježiša do prätória a shromaždili na neho celú čatu. A vyzlečúc ho, odiali ho šarlátovým plášťom a upletúc korunu z tŕnia položili mu ju na hlavu a k jeho pravej ruke dali trstinu a kľakajúc pred ním posmievali sa mu a hovorili: Nech žije kráľ Židov! A napľujúc na neho vzali tú trstinu a bili ho po hlave. A keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli ho do jeho rúcha a odviedli ho ukrižovať. (Matúš 27:27-31)A ako Ho teraz môžem vidieť ísť v diaľke, druhého Adama vystupujúceho na kopec, malé škvrny na Jeho chrbte. Stávajú sa väčšie, väčšie a väčšie, ako ide ďalej. Čo je to? Až sa potom zlievajú do jednej škvrny. Počujem zase niečo búchať. Čo je to? Tam ide druhý Adam, nič viac než Jehova Sám. Ktorý zostupuje a spravil si telo (Na čo?), aby išiel dokonca do pekla so Svojou milovanou, Kristus, aby vykúpil Svoju Nevestu. Haleluja! On to videl tam v Adamovi. A prišiel dole, spravil si telo, stal na Príbuzný s nami, aby sa Sám mohol oženiť s ľudskou rasou. Tam je idúc tam v diaľke na Golgotu. Ako ide hore na kopec a Jeho biedne malé ramená sa odierajú, tá stará včela smrti hučí okolo Neho, „Už to nebude dlho a dostanem Ho.“ Bzučí tam a lieta dookola a za chvíľu Ho musí bodnúť. Ale, priateľu, vieš, že keď včela kedykoľvek niekomu hlboko vpichne žihadlo, už viacej nemôže bodnúť. Vytiahne svoje žihadlo von. Takže už viacej nemá žihadlo. A poviem vám, to je dôvod, prečo si Boh tu na zemi spravil telo, pripravené do služby, aby zadržalo to žihadlo smrti. A teraz smrť už nemá viac žihadlo. Tá včela sa môže rojiť a bzučať, ale nemôže bodnúť. „Ó, smrť, kde je tvoj osteň? Peklo, kde je tvoje víťazstvo?“ Ale Kristus, ten príbuzný Vykupiteľ, pripravil cestu úniku pre každého veriaceho na zemi. Tá včela môže hučať; tá včela môže bzučať, tá včela sa môže starať, vyľakať ťa. Ale ja môžem ukázať tam na Golgotu, kde sa Sám Boh stal telom, keď zadržal ten osteň smrti a zaujal moje miesto ako hriešnik a zaplatil cenu. A rozložil pre mňa rohožku, aby som prišiel domov. „Ktokoľvek chce, nech príde a pije z fontány vôd Života zadarmo. Ten, kto príde, toho nevyženiem von.“ Ó, niet divu, že Pavol mohol povedať, keď počul, ako vonku brúsia sekery, (Stál som pred pár dňami v jeho cele, kde mu odsekli hlavu), a oni prinášali sekeru, tá stará včela bzučala okolo neho. Povedala, „Teraz som ťa dostala.“ Povedal, „Smrť, kde je tvoj osteň?“ On bol zanechaný tam na Golgote. „Hrob, kde je tvoje víťazstvo? Ale vďaka Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista.“ Adam tak miloval Evu, že vyšiel von s ňou. Kristus tak miloval Cirkev, že vyšiel von s ňou. „Boh tak miloval svet...“ Adam išiel s Evou v jej chybe; ona spravila chybu. On poznal to zlo, on bol nevinný, ale ona bola vinná. Ale Adam povedal, „Ja pôjdem s ňou.“ A Kristus sa pozrel na cirkev vediac, že to bolo zlé, jednako Kristus išiel s nami, aby tam zaujal naše miesto ako hriešnik, aby za nás zomrel, aby vytiahol osteň smrti pre nás. Hriešnik, ako môžeš odmietnuť takú lásku, ktorá nemá páru?
W. M. Branham, Jób, 55-0223
Paralelné miesto Písma: Marek 15:16-20