Kazateľ 7:27-28 » Pozri, toto som našiel, hovorí kazateľ, jedno k druhému ukladajúc, aby som našiel smysel, čo ešte vždy hľadá moja duša, avšak som nenašiel. Jedného muža som našiel z tisíca, ale ženy som medzi všetkými tými nenašiel.
Keď som bol mladým mužom, mal som rovnaké predstavy ako všetci mladí muži. Chodil som do školy, hľadal som si dievčatá. Viete, bol som veľmi ostýchavý, viete o tom. A nakoniec som si našiel priateľku, ako všetci mladí chlapci, myslím, že vo veku pätnásť rokov. A, ó, ona bola pekná. Ó, oči mala ako holubica a zuby ako perličky a šiju ako labuť, bola skutočne pekná. A jeden chlapec, s ktorým som sa kamarátil, si od svojho otca vzal Ford model -T a dohovorili sme si rande s našimi dievčatami. A chystali sme sa ich vziať na prechádzku. Mali som dosť na to, aby sme si mohli kúpiť dva galóny benzínu. Museli sme nadvihnúť rezervu, aby sme kľukou naštartovali. Neviem, či si to vôbec pamätáte, viete, natočiť motor kľukou. Ale poradili sme si s tým celkom dobre.
A tak som mal vo vrecku niekoľko centov, zastavili sme sa na takom malom mieste. Za päť centov ste si mohli kúpiť šunkový sendvič. A tak, ó, bol som bohatý, mohol som kúpiť štyri. A keď sme zjedli sendviče a vypili kolu, išiel som odovzdať fľašky. A ku môjmu údivu, keď som vyšiel von (ženy vtedy začali odpadávať od svojej ženskosti), moja malá holubica fajčila cigaretu.
Teda, keď som uvidel tú peknú mladú dievčinu, ako sa vyťahuje s cigaretou v ruke, zdalo sa mi, že ma to zabije, pretože som si naozaj myslel, že ju milujem.
No, som nazývaný, že nenávidím ženy, viete o tom, pretože som vždy trocha nejako proti ženám, ale nie proti vám, sestry. Som len proti tomu modernému spôsobu ich správania. To je pravda. Dobré ženy by mali byť zaradené mimo to. Ale spomínam si, keď bola pálenica môjho otca v prevádzke a ja som musel chodiť pre vodu, a tak ďalej, videl som mladé dámy, ktoré nemali viac ako osemnásť rokov, v spoločnosti mužov, v mojom súčasnom veku, opité. A oni im museli pomôcť vytriezvieť, napájali ich čiernou kávou, aby sa mohli vrátiť domov a uvariť svojmu manželovi večeru. „Ách, niečo také,“ hovoril som, (to bol môj vtedajší postreh). „Oni si nezaslúžia ani to, aby boli zastrelené dobrou, čistou guľkou.“ To je pravda. Nenávidel som ženy. To je pravda. A musím si dávať pozor, aby som nerozmýšľal stále rovnako.
Dobre, ale teraz, dobrá žena je klenotom v mužovej korune. Ona by mala byť ctená. Moja matka je ženou, moja manželka je ňou tiež, ony sú skvelé. A mám tisíce kresťanských sestier, ktoré si vysoko cením. Ale ak si ony dokážu ceniť to, čím ich Boh učinil, matkami, je to v poriadku. Potom je ona jedna z najlepších vecí, ktorú Boh mohol dať mužovi. Okrem spasenia, žena je tou najlepšou vecou, ak je dobrou ženou. Ale ak nie, Šalamún povedal, „Dobrá žena je klenotom v mužovej korune, ale zlá alebo nedobrá je vodou v jeho krvi.“ A to je pravda, je to to najhoršie, čo sa môže stať. Ak máš, brat, dobrú ženu, mal by si si ju vážiť, ako najviac to ide. To je pravda. Mali by ste to robiť. A deti, ak máte naozajstnú matku, ktorá zostáva doma a snaží sa o vás starať, udržuje vaše oblečenie v čistote, posiela vás do školy, učí vás o Ježišovi, mali by ste si ctiť takú milú, starú matku so všetkým, čo je vo vás. Mali by ste si vážiť také ženy. Áno, páni. Pretože ona je skutočnou matkou.
W. M. Branham, Môj životný príbeh, 59-0419A
Dnes čítaj. 2. Kráľovská 12; Kazateľ 7; Zachariáš 6; Zjavenie 9.