1. Jána 2:15-17 » Nemilujte sveta ani vecí, ktoré sú na svete. Keď niekto miluje svet, nie je v ňom lásky Otcovej. Lebo nič z toho, čo je na svete - žiadosť tela, žiadosť očí a chlúbna pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. A svet ide ta i jeho žiadosť, ale ten, kto činí vôľu Božiu, trvá na veky.
Každý človek narodený z Ducha Božieho opovrhuje svetom. „A ak milujete svet alebo veci toho sveta, nie je vo vás láska Božia.“ Toto hovorí Biblia. A skutočný pútnik na svojej ceste jednoducho nenávidí veci tohoto sveta. Protiví sa mu, keď vidí piť muža. Protiví sa mu, keď vidí fajčiť muža. Protiví sa mu, keď vidí na ulici ženu v tých krátkych, starých, neslušných šatách. Protiví sa mu hazard a kartové večierky.
A včera, keď sme s bratom Woodom išli po ulici a niektorí muži, tam po ulici v Louisville išla nejaká mladá dáma, pôvabne vyzerajúca žena, v odpornom oblečení na sebe: niečo málo na boku, zviazané malou stuhou po bokoch a nepatrný oblý kúsok látky vpredu, zviazaný vzadu za krkom povrázkom; a išla takto ulicou, bolo to príšerné, a každý muž na ulici sa za ňou obzeral. Povedal som, „Ona si neuvedomuje, že v Božích očiach je vinná spáchania cudzoložstva s každým mužom, ktorý sa na ňu týmto spôsobom pozeral. A ona sa bude musieť v deň súdu zodpovedať za spáchanie cudzoložstva s týmito mužmi.“
Ježiš povedal, „Ktokoľvek by žiadostivo pozrel na ženu, už sa s ňou dopustil cudzoložstva.“ To je pravda.
A tak vidíte, brat Wood sa ma opýtal, „Čo ty na to, brat Branham?“
Povedal som, „Buď je to duševná porucha alebo posadnutosť diablom.“ Sú jedine dve veci, ktoré to môžu spôsobiť. Slušná, čistá žena nebude nosiť také veci, jedine, že by bola posadnutá diablom. To je čistá pravda.
Nuž, pútnik, ktorý je na svojej ceste do neba, žije v inej atmosfére. Nemusíš si robiť starosti, že on sa bude na ňu pozerať. Ak má Boha vo svojom srdci, odvráti hlavu, pretože žije v atmosfére, ktorá je milióny míľ vzdialená týmto veciam. To je pravda. Ty nechceš byť na súde vinný v tejto veci. A tak on odvráti hlavu a hovorí, „Bože, buď milostivý tej žene.“ A ide ďalej. My sme na svojej púti. Sme na ceste do Kanaánu. Sme na ceste do toho večného a požehnaného odpočinutia, ktoré nám Boh dal. A cestou sme pokúšaní. Sme pokúšaní všetkým možným, ale aj keď sme pokúšaní, nehrešíme.
W. M. Branham, List Židom, 4. kapitola, 57-0901E
Dnes čítaj: 1.Kráľovská 20; Príslovia 23; Náhum 3; 1. Jána 2.