Milujem Hospodina, lebo Hospodin počul môj hlas, moje pokorné prosby. Lebo mi naklonil svoje ucho, a preto ho budem vzývať vo svojich dňoch. Boli ma obkľúčili bolesti smrti, a našli ma úzkosti hrobu; bol som našiel súženie a trápenie duše. Ale som vzýval meno Hospodinovo a vravel som: Prosím, ó, Hospodine, vysloboď moju dušu! Hospodin je milostivý a spravedlivý, a náš Boh sa zľutováva. Hospodin ostríha prostých. Bol som zbiedený, a pomohol mi. Navráť sa, duša moja, na svoj odpočinok, lebo Hospodin ti učinil dobrodenie. Lebo si vytrhol moju dušu zo smrti, moje oko si zachránil od slzy, moju nohu od klesnutia. Budem chodiť pred Hospodinom v zemi živých. (Žalm 116:1-9)
Pred nedávnom si tu jedna žena išla kúpiť do anglického kníhkupectva Život svätého Martina. A ona povedala, „Svätý Martin.“
A tá osoba vytiahla ten regál a povedala, „On nie je veľmi známy z histórie; nebol kanonizovaný.“ Vidíte? Až do dneška; ale Boh má jeho meno; Boh vie, kto on je. Vidíte, to je ten rozdiel. Niekto chce mať svoje meno v niečom veľkom, ale Boží ľudia sa chcú takýmto veciam vyhnúť. Oni nechcú tie veľké veci a veľké niečo; oni chcú byť pokorní, to je pokora. Cesta hore je cesta dolu. „Ten, kto sa ponižuje, bude povýšený; ten, kto sa povyšuje, bude ponížený.“ Ponížil sa… Nesnažte sa byť niečím veľkým; snažte sa byť niečím malým, ale buďte tým, čím ste. Rozumiete? Buďte malými v očiach Božích; buďte malými vo svojich vlastných očiach; všetci ostatní sú ponad vami. „Nech ten, kto je medzi vami najväčší, nech slúži všetkým.“ Kto by mohol byť väčší ako Ježiš Kristus, ktorý sa opásal a poumýval nohy učeníkom? On sa stal najposlednejším služobníkom, ktorý umýva nohy. Boh nebies, Stvoriteľ neba a zeme, umýval špinavé nohy rybárom. Ó, s hnojom a takými vecami a prachom z ciest, ktorý sa zachytával na ich rúcha, a umýval to; sluha, ktorý umýva nohy, čím On bol. A potom si myslíme, že sme niekto. Musíme byť doktormi, Ph.D. Tým a tamtým. Ó. To nie je Kristus. To neprejavuje milého Ježiša Krista. On sa stal sluhom pre všetkých. Je to tak. Naučil nás na tom príklade, že my by sme mali robiť jeden druhému tak, ako On urobil nám. Ó, to je môj Pán. To, čo Ho robí veľkým, je to, že On sa urobil malým. Vidíte, to je to, čo Ho učinilo tým, čím je. Mal som vo svojom živote to privilégium stretnúť niekoľkých veľkých ľudí, a mal som privilégium stretnúť ľudí, ktorí si mysleli, že sú veľkí. A skutočne veľký človek sa snaží spôsobiť, že si budete myslieť, že vy ste ten veľký a on je ničím. Rozumiete? Stretol som kráľov, a tak ďalej, a mužov, ktorí sú skutočne veľkými mužmi. Stretol som skutočných oddaných kresťanov so zaplátaným oblečením a takýmito vecami a niektorí z nich prišli za kazateľňu ako zo škatuľky.W. M. Branham, Pergamský cirkevný vek, 60-1207