Vy sa tedy modlite takto: Náš Otče, ktorý si v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno! Nech prijde tvoje kráľovstvo! Nech sa stane tvoja vôľa jako v nebi, tak aj na zemi! Daj nám dnes náš každodenný chlieb a odpusť nám naše viny, jako aj my odpúšťame svojim vinníkom, a neuvoď nás v pokušenie, ale nás zbav zlého, lebo tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Ameň. Lebo ak odpustíte ľuďom ich poklesky, odpustí aj vám váš nebeský Otec; ale ak vy neodpustíte ľuďom ich pokleskov, neodpustí ani váš Otec vašich pokleskov. (Matúš 6:9-15)
Muži a ženy, ktorí žijú v [Shekinah], sú neporozumení. Rozumiete to? Stávajú sa čudnými. Oni nepočujú veci toho sveta, alebo ak áno, nevenujú im pozornosť. Oni len idú napred. Boh to tam nikdy nedal len tak pre nič. Boh nikdy neprišiel len nejakou náhodnou cestou. Modlitba nie je „možno“. Modlitba je úprimná vec. Modlitba je rozhovor s Bohom. Modlitba nie je ísť dolu, zavrieť oči a myslieť o vašom praní alebo o vašej práci, ktorú robíte. Poviete, „Pane, pomôž mne a Johnovi a uzdrav slečnu Jonesovú, a tak ďalej.“ To nie je modlitba. To je opakovanie nejakých slov. Ale modlitba je prísť do atmosféry, kde si uvedomíte, že ste v Prítomnosti Božej, a potom sa tam pohybujete do tej najhlbšej úprimnosti. Najprv poviete malú chválu, „Ó, Jehova, ako Ťa milujem.“ Vidíte to? Potom, po chváliacej modlitbe, potom prichádzate s úprimným srdcom a prosíte.
„Ak zostanete vo Mne,“ nie vyjsť dnes vo svete von spoza opony a behať okolo a snažiť sa dostať večer späť za oponu. „Ak zostanete vo Mne, Moje slová zostanú vo vás.“ Inak, ak ste ako Áronova palica, ktorá bola položená do slávy Shekinah ku zlatému vedierku manny, kde ju môžete kedykoľvek jesť, a vaša duša je občerstvená a kvitne a poddáva sa. Zostávajte. „Ak zostanete vo Mne, Moje slová zostanú vo vás, potom si proste, čo chcete, bude vám to dané.“ Vidíte tie úpadky cirkvi, letničnej cirkvi, metodistov, baptistov a všetkých? Je to upadnutie voči tej zostávajúcej milosti Božej. Dnes večer budete kričať a tlieskať rukami a tancovať v uličkách, hovoriť v jazykoch. To sú dary. Dary nie sú dobré, pokiaľ nezostávate v sláve Shekinah. Vidíte? Tie veci sú dobré. Nemám proti nim čo povedať; oni sú z Boha. Kričanie a žehnanie Boha je nádherné. Hovorenie v jazykoch alebo výklad jazykov, to je to isté, a všetky tieto ostatné veci, dary uzdravovania, proroctiev a všetky tieto veci sú úžasné, ale nie sú na nič dobré, nie sú plodné, oni nemôžu zo seba vydať to správne, kým nežijete v Prítomnosti Shekinah, atmosféra okolo vás je Božia. To je ten dôvod, prečo muži a ženy nemajú prístup k týmto veciam, lebo idete tu von a voláte po požehnaní v niečom, čo Boh preklial, alebo preklínate niečo, čo Boh požehnal. Je to zostávajúca Prítomnosť, poznať Božiu vôľu. Potom sa nepozerajte na to, čo o vás povie svet. Je to to, čo si Boh o tom myslí. Potom žijete v Jeho Prítomnosti.W. M. Branham, Nadprirodzeno, 56-0129