Rodinný oltár II, 3. december
Potom pozde na koniec soboty, keď už svitalo na prvý deň týždňa, prišla Mária Magdaléna i tá druhá Mária pozrieť hrob. A hľa, povstalo veliké zemetrasenie, lebo anjel Pánov sostúpiac z neba pristúpil a odvalil kameň odo dverí a posadil sa na ňom. A bol na pohľad ako blesk, a jeho rúcho bolo biele jako sneh. A od strachu pred ním sa náramne zhrozili strážni a boli jako mŕtvi. A anjel odpovedal a riekol ženám: Vy sa nebojte! Lebo viem, že Ježiša, toho ukrižovaného, hľadáte. Niet ho tu, lebo vstal, tak ako povedal. Poďte, pozrite miesto, kde ležal Pán. A iďte rýchle a povedzte jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych, a hľa, predchádza vás do Galilee, tam ho uvidíte. Hľa, povedal som vám to! A vyjdúc rýchle od hrobu, s bázňou a veľkou radosťou bežali zvestovať jeho učeníkom. (Matúš 28:1-8)Boh vybavil problém hriechu na Golgote; to je to, kde bol ten dlh zaplatený. Keď ten Adam, Druhý Adam zomrel, zaplatil pre ľudskú rasu dlh hriechu. A svet Ho položil do hrobu a dal na Jeho hrob pečať. A dnes by urobili to isté. Dnes sa snažia urobiť to isté. Nechcem, aby ste to minuli. Svet sa snaží (a po celý čas to bude horšie) zapečatiť znovu Krista v hrobe. Snažia sa Ho urobiť Bohom histórie, Ten, ktorý v tých dňoch chodil (minulosť) a dal moc učeníkom, aby uzdravovali chorých a vyháňali démonov. Ale čo oni urobili? Akonáhle si mysleli, že sa Ho zbavili, tak, ako to urobil Kain, keď si myslel, že sa zbavil Ábela, zapečatili Ho v hrobe a dali Ho tam do vnútra. A dnes sa snažia držať Krista v hrobe. Ale, ó, čo spravilo Veľkonočné ráno. Veľkonočné ráno celú ich teóriu zruinovalo. A keď prišlo pre ľudí to veľkonočné ráno, pre Cirkev tu, o tisícdeväťsto rokov neskôr, to ich teológiu zruinovalo. On nie je mŕtvy; On žije naveky. Nemôžu Ho držať v hrobe. Môžeš Ho dať do metodistického hrobu alebo baptistického hrobu alebo presbyteriánskeho hrobu alebo čokoľvek. Ale On z toho hrobu vstal a dnes je živý. Mal som baptistický hrob alebo možno si mal Metodistický hrob, ale jedného dňa odtiaľ Ježiš vstal, z historického Boha do živého, prítomného Boha žijúceho naveky. Niečo sa v to Veľkonočné ráno udialo. To bola Pečať, uspokojivá Pečať. Vzali Ho a dali do hrobu, dali tam na vrch rímsku pečať, ale keď tá hodina nastala, keď tá hodina prišla. Bol tam na určitý čas, to je pravda. Zostal tam tri dni a tri noci. Ale v ten daný čas, ktorý hovorí Písmo (Haleluja), v tú dobu, ktorú On povedal, „Zničte toto telo a na tretí deň ho vzbudím.“ Potom nič nemôže to Písmo zastaviť; to sa musí stať. A tá pečať bola zlomená a On vstal, ten istý Ježiš, živý znovu na veky.
W. M. Branham, Pravdivá veľkonočná pečať, 61-0402
Paralelné miesta Písma: Marek 16:1-8, Lukáš 24:1-12, Ján 20:1-9