Marek 8:15-21 » A prikazoval im a hovoril: Hľaďte, chráňte sa kvasu farizeov a kvasu Heródesovho! Vtedy rozmýšľali medzi sebou, vraj chleba nemáme. Ale keď to poznal Ježiš, povedal im: Čo to rozmýšľate, že nemáte chleba? Či ešte nechápete ani nerozumiete? Či ešte máte zatvrdnuté svoje srdce? Či majúc oči nevidíte a majúc uši nečujete? A či sa nepamätáte, keď som tých päť chlebov lámal medzi tých päť tisíc, koľko plných košov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Dvanásť. A keď tých sedem medzi tie štyri tisíce, koľko plných pletencov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Sedem. A riekol im: Či ešte nerozumiete?Hriech je taký lákavý. Ó, on je tak očarujúci a má veľmi príťažlivý pôvab. Vyzerá taký nevinný. Pozrite, on vyzerá tak nevinne. Nepočúvajte ho! Po určitej dobe, keď Jozua obsadil tú zem, Boh mu povedal, „Vyhlaď úplne všetko, čo sa v nej nachádza. Neušetri nikoho.“ No, dokážete si predstaviť, ako niektorá z izraelských žien berie na ruky malé nemluvňa? „Ó, nie je ono rozkošné? Pozrite na neho, ono nemá ešte dokonca ani zúbky.“ Jozua povedal, „Zabi ho.“ Tá matka povedala, „Ó, veď som predsa matka. Nemôžem zabiť také nemluvňa.“ „Musíš to urobiť. Podaj ho sem.“ Prečo? Ono možno vyzerá prekrásne teraz, ale ono vyrastie a bude presne také, ako jeho otec. Nemôžete sa maznať s hriechom. Nemôžete zaobchádzať s hriechom v rukavičkách; je treba sa do neho pustiť s holými rukami. Chceme byť milý, kto by nechcel. Ale čo je to byť milý? Chceme byť pokorní. Čím je pokora? Chceme byť plní súcitu. Čím je súcit? Ježiš – človek plný súcitu – prechádzal medzi dvomi až tromi tisícmi ľudí, medzi tisícmi nemluvniat trpiacimi na vodnateľnosť mozgu, mrzákov, slepými, krivými, oslabenými. On mal súcit. Čo On urobil? Išiel tam, kam Mu ukázal Otec – k mužovi, ktorý mal možno ťažkosti s prostatou alebo niečím takým, uzdravil ho a odišiel; ostatných nemocných nechal tak – Človek plný súcitu. Naše anglické slová robia v ľuďoch zmätok. Rozumiete? To je ľudská sympatia, to nie je súcit. Je veľký rozdiel medzi sympatiou a súcitom. Sú to dve úplne rozdielne slová. A my ich používame v tej istej jazykovej súvislosti. Tak teda. Slovo si neslúži žiadnym súcitom; musíme Mu byť poslušní. Držte sa toho Slova bez ohľadu na to, ako bolestne Ono seká. Ako by ste len mohli pomyslieť na to, že Ono zničí takzvané nemluvniatka a nevinné ženy, a podobne. Trochu kvasu nakvasí celé cesto. Je to tá istá vec, ktorá začala vtedy v prípade Evy. Vyzeralo to veľmi rafinované. „Pozri, ty budeš múdra. Určite nezomrieš. On je tak dobrý, že by ťa nezabil. Určite nezomrieš.“ Ale Boh povedal, že zomriete! Tá vec sa začala práve tam. Rozumiete? Musíte sa držať Slova, bez ohľadu na všetko iné.
W. M. Branham, Trúfať si, 62-0408
Dnes čítaj: 2. Mojžišova 8; 2. Paralipomenon 23; Izaiáš 44:13-28; Marek 8:1-21.