Ján 3:27-30 » Ján odpovedal a riekol: Človek nemôže nič vziať, keby mu nebolo dané z neba. Vy mi sami svedčíte, že som povedal: Ja nie som Kristus, ale že som poslaný pred ním. Ten, ktorý má nevestu, je ženích, a priateľ ženíchov, ktorý tam stojí a čuje ho, veľmi sa raduje pre hlas ženícha. Nuž táto moja radosť sa splnila. On musí rásť a ja sa menšiť.Boh nikdy nemení svoj systém. Viete o tom, bratia? Samozrejme, že viete. On nikdy nemení Svoj systém. On ho udržuje vždy v nepretržitej kontinuite. On nikdy nekonal so svetom, jedine skrze kázanie jedného muža, Noeho. Za dní Mojžiša nezoslal štyroch mužov alebo nejakú organizáciu, aby ich oslobodil. Nikdy nemal na zemi dvoch mužov súčasne. Každý z vás sa líši svojimi schopnosťami, svojimi črtami. Jemu stačí jedna jediná osoba, ktorá Mu bude úplne vydaná, On bol toho príkladom. A tak to bolo s Mojžišom. Vždy to tak robil. Keď boli Eliáš a Elizeus na zemi, nemohli tu zostávať spolu. Jeden bol vzatý a na druhého spadol jeho plášť. Keď Ján prišiel na zem, bol zamanifestovaným Božím Slovom vo svojej hodine. Vieme o tom. On bol Božím prejaveným Slovom. Prečo? Izaiáš povedal, „Bude hlas volajúceho na púšti.“ Malachiáš, posledný prorok, povedal, „A ja posielam svojho anjela, ktorý pripraví cestu pred mojou tvárou.“ Nuž, to nebol Malachiáš 4; to bol Malachiáš 3. Ján bol Eliáš z Malachiáša 3, nie z Malachiáša 4. Pretože, keď sa vyplní proroctvo z Malachiáša 4, zem bude spálená obrovským žiarom a spravodliví odídu do Tisícročného kráľovstva, po ich popole. A ku tomu predsa nedošlo v Jánových dňoch. V Matúšovom Evanjeliu 11 preukázal Ján Ježišovi najnižšiu úctu, akú Mu mohol preukázať po tom, čo nad ním uvidel znamenie. Povedal, „To je On. Ten, ktorý mi povedal na púšti, aby som išiel krstiť vodou, povedal, 'Na koho uvidíš Ducha zostupovať a zotrvať na ňom, ten bude krstiť Duchom Svätým.'“On povedal, že si je tým istý. On uvidel znamenie. Potom, čo sa vo väzení zahmlilo jeho orlie oko, povedal, „Choďte a opýtajte sa Ho, či to je skutočne On, alebo máme čakať niekoho iného.“ To bolo zneváženie Slova. Ale Ježiš to vedel. On vzdal Jánovi veľkú úctu. Povedal, „Koho ste prišli vidieť? Človeka odiateho do mäkkého rúcha? Takíto nepoužívajú meč. Takíto iba bozkávajú nemluvniatka a pochovávajú mŕtvych; oni sú v kráľovských palácoch.“ Ďalej sa opýtal, „Koho ste prišli vidieť, trstinu chvejúcu sa vo vetre? Ak nejaká organizácia alebo nejaká spoločnosť mu ponúka viacej než tá druhá, prechádza k nej. Nie však Ján!“ Opýtal sa, „Koho ste prišli vidieť? Proroka? Hovorím vám: Väčšieho než proroka.“ On ním bol. On bol poslom prímeria. On bol trhlinou. Bol spojovacím kameňom medzi Zákonom a milosťou. „Koho ste prišli vidieť? Proroka? Hovorím vám: Viac než proroka.“ On povedal, „On bol jasným a žiariacim svetlom na nejaký čas.“ Prečo? On bol Slovom, ktoré sa stalo svetlom. Bol prejaveným Slovom. Potom, čo Ježiš vystúpil na scénu, Ján povedal, „On musí rásť a mňa musí ubúdať.“ Obidvaja súčasne nemohli zostať. Ján musel odísť; Ježiš zostal. Rozumiete? Vždy sa to dialo týmto spôsobom.
W. M. Branham, Paradox, 64-0206B
Dnes čítaj: 4. Mojžišova 3:27-51; Job 20; Jeremiáš 19; Ján 3:22-36.