Hospodine, v tvojej sile sa raduje kráľ a jako veľmi plesá v tvojom spasení! Dal si mu žiadosť jeho srdca a neodoprel si ani neujal toho, čo si priali jeho rty. Sélah. Lebo mu prichádzaš vústrety s požehnaniami dobrého; položil si na jeho hlavu korunu z rýdzeho zlata. Žiadal od teba život; dal si mu; žiadal dlhosť dní, dal si mu večné veky. Veľká je jeho sláva v tvojom spasení; veličenstvo a nádheru si položil na neho; lebo si ho učinil rôznym požehnaním na veky; obveseľuješ ho radosťou so svojou tvárou. Lebo kráľ sa nadeje na Hospodina a na milosť Najvyššieho; preto sa nepohne. (Žalm 21:2-8)To nebol Ježiš, ktorý uzdravil tú ženu, ktorá sa dotkla Jeho rúcha. Ona povedala, „To je to, čo chcem spraviť.“ Povedala si vo svojom srdci. Nebolo na to žiadne miesto Písma. Ona povedala, „Ale ak sa len dotknem Jeho rúcha, budem uzdravená.“ Tak ona sa tade prešmykla a dotkla sa Jeho rúcha a utekala v tom zhromaždení naspäť, len tam stála a dívala sa dookola. Niekto povedal, „Prečo robíš tak rýchlo také vyhlásenie, brat?" Ježiš povedal, „Kto sa ma dotkol?“ „Celé to poslucháčstvo, každý sa Ťa snaží dotknúť,“ povedali apoštoli. On povedal, „Ale vyšla zo Mňa sila.“ Rozumiete? No, tá sila niekde vyšla. Niekto sa Ho dotkol skutočnou vierou. Čo to spôsobilo? Dávajte pozor, čo Ježiš povedal. On sa v tom poslucháčstve obzrel dookola, aby videl, kde to bolo, tá sila, ktorá bola z Neho potiahnutá. Uvidel tú ženu. On povedal, „Tvoja viera ťa teraz zachránila. Ten krvotok prestal.“ Rozumiete? No, čo? „Tvoja viera si vyžiadala...“ Rozumiete? Tvoja vlastná moc viery potiahla z nadprirodzeného Boha túžbu tvojho srdca. Rozumiete? To je vaša viera, ktorá to robí, nie moja viera. Ak by to robila moja viera, vytiahol by som každé malé dieťa z tohto poslucháčstva, dnes večer, a priviedol by som ich sem hore a uzdravil by som ich, v každom prípade, tie malé deti. Rozumiete? Urobil by som to. Ale to nie je moja viera, ktorá to robí; to je vaša viera, ktorá to robí. To nie som ja, ktorý o tom viem; ja som len človek. Ale to je ten dar Boží. Rozumiete? To je On, ktorý to robí. To nie som ja, z ktorého tiahnete. To je On, z ktorého tiahnete. A On je ten nadprirodzený a vaša viera to takto tiahne. Ja sa stávam len Jeho ústami. Keď On niečo prelamuje, ukazuje videnie, potom to je niečo; a ja som v inej, pre vedu, inej dimenzii. To je ten šiesty zmysel, tá štvrtá dimenzia, alebo akokoľvek to chcete nazvať, pre mňa, to je Duch Svätý. Je to tak. Poddaný... No, tu stojí nejaká žena. Ja som anglosas. Ona je pôvodom Etiópčanka, takmer presne ten istý obraz, ako keď Ježiš hovoril so ženou pri studni. On bol Žid a ona bola Samaritánka. Je to tak? Ja ťa nepoznám, však, pani? Nikdy som ťa nevidel, nič o tebe neviem, nikdy vo svojom živote som ťa nevidel. Je to pravda? Toto je prvýkrát, čo sme sa stretli alebo že by sme vôbec vedeli niečo jeden o druhom. No, čo by som mohol urobiť? Sme tá istá krv. Ona Etiópčanka a ja Anglosas, a ten Číňan, ten žltý muž, my sme všetci z jednej krvi, ak každý jeden môže dať transfúziu krvi, kvôli plazme. Ale nemôžete dostať transfúziu krvi od zvieraťa; musí to byť človek. Rozumiete? V poriadku. Potom tá istá krv, ktorá vytryskla na Golgote, aby utvorila vody oddelenia, aby ma oddelila od mojich hriechov, vytryskla pre ňu, aby ju oddelila. Tá istá Krv, ktorá mi dáva túžbu môjho srdca za veci, ktoré som potreboval pre Kráľovstvo Božie, môže urobiť to isté pre ňu.
W. M. Branham, Voda oddelenia, 55-0121