1. marec
Ján Zjavovateľ mal istý zvuk svojho hlasu. Miloval Pána. Bol opretý o Jeho hruď. Mal s Ježišom obecenstvo. Dožil sa takmer sto rokov. Robil zázraky, znamenia a vídal videnia. A keď sa tak stalo, povedali, „On je čarodejník.“ A tak ho pochytili a dvadsaťštyri hodín ho varili vo veľkom hrnci s tukom. Viete čo? Vychádzala tá skrytá moc. Tá skrytá moc, ktorá bola v jeho srdci, ho všade dookola zahalila. A keď sa pozreli do toho hrnca s tukom, to požehnanie spočívalo na Jánovi. A vytiahli ho z toho tuku von, dokonca nemal na sebe ani len zápach toho tuku. A povedali, „On je čarodejník. Je to veštec. On je Belzebúb.“ Každý muž alebo žena, ktorí sa niekedy snažili žiť pre Boha, boli obviňovaní z bezbožných vecí. „On je čarodejník. Začaroval ten tuk.“ Mal v sebe tak veľa moci Božej, nie čary, ale čo to bolo? Skrytá moc Božia, ktorá bola v ňom. Vyzeral ako človek. Jedol ako človek. Spal ako človek. Plakal ako človek. Bol človekom. Ale Boh bol vo Svojom človeku. To požehnanie bolo v človeku. „Blahoslavený človek,“ povedal Dávid. Pre neho to nie je žiadna neistota. Taký človek vie, o čom hovorí. Nestarám sa o to, čo hovorí svet, čo o ňom hovoríte vy snažiac sa ho urobiť šialeným, on sa nebude hnevať. Nestarám sa o to, ako veľa o ňom hovoríte, on tomu nebude venovať žiadnu pozornosť. On pôjde ďalej, pretože tu má požehnanie. Bude sa za vás modliť. To je pravda. Môžete urobiť čokoľvek na svete; on tomu nikdy nebude venovať žiadnu pozornosť. Nebude ohovárať svojich susedov a chodiť okolo a robiť rozpory. On bude pôsobiť pokoj. Urobí všetko, čo bude môcť, pretože je dieťaťom Božím. Taký človek je blahoslavený. Áno.
Blahoslavení, ktorí pôsobia pokoj, lebo oni sa budú volať synmi Božími. (Matúš 5:9)
W. M. Branham, Neistý zvuk, 55-0731