Rodinný oltár II, 18.november
Vtedy prišiel s nimi Ježiš na miesto, zvané Getsémane, a povedal učeníkom: Poseďte tu, až odídem a pomodlím sa tamto. A pojmúc so sebou Petra a dvoch synov Zebedeových začal sa rmútiť a veľmi teskniť. Vtedy im povedal: Moja duša je smutná až na smrť; zostaňte tu a bdejte so mnou! A poodíduc trochu ďalej napred padol na svoju tvár, modlil sa a hovoril: Môj Otče, ak je možné, nech odíde odo mňa tento kalich, avšak nie ako ja chcem, ale jako ty. Potom prišiel k učeníkom a našiel ich spať a povedal Petrovi: Či ste takto nemohli so mnou bdieť jednu hodinu? Bdejte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia! Duch síce je hotový, ale telo je krehké. Opät odišiel po druhé a modlil sa a hovoril: Môj Otče, ak ma nemôže minúť tento kalich, len keď ho vypijem, nech sa stane tvoja vôľa! A keď prišiel, zase ich našiel spať, lebo ich oči boli obtiažené. A nechajúc ich znova odišiel a modlil sa po tretie, povediac to isté slovo. Potom prišiel k učeníkom a povedal im: Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, priblížila sa hodina, a Syna človeka zrádzajú do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme, hľa, už sa priblížil ten, ktorý ma zrádza. (Matúš 26:36-46)Raz mi jeden človek povedal, „Myslím, že ty si fajn človek, pán Branham, ale ja verím, že ty si úprimne v blude. Ty si úplne mimo tej vôle. Vieš, že na konci budeš odsúdený?“ A ja som povedal, „Pozri sa, chcem ti niečo povedať. Povedal by som, že ty by si bol v poriadku, ak by si hovoril len ohľadne tých argumentov. Ak sa mýlim, pričom neverím, že sa mýlim, ale ak by som sa mýlil a vedel by som práve teraz, že sa dožijem sto rokov, a On by prišiel, aby ma na konci cesty odsúdil a povedal mi, 'Ty si nezaslúžiš prísť do Môjho neba, W. M. Branham. Choď do vonkajšej tmy.' Viete čo? Ja by som Mu jednako slúžil po všetky dni môjho života, až kým by som neodišiel. Pretože ja som prijal tak veľa Jeho nezaslúžených požehnaní, že On je pre mňa viac než život. On je všetko, čo ja...“ Všetko, čo som ja, všetko, čo som kedy mohol dúfať, že budem, som načerpal z Jeho milosti a milosrdenstva. Bol som naničhodný, mizerný, biedny, slepý, ale skrze milosť ma On uzdravil a ja som silný a zdravý skrze milosť Božiu. Mám dobrý zrak. Jem, pijem, mám všetko, na čo mám potrebu. On nikdy nezasľúbil, že vyplní moje chcenie, ale moje potreby. A ak by som bol v tom dni odvrhnutý a vedel by som... Nemôžem vidieť, kde by som bol. Ale ak by som vedel, že som sa mýlil a Boh ma vybral, aby som sa mýlil, chcel by som zostať v omyle, a to preto, že chcem činiť Jeho vôľu. To je to, že ja Ho milujem až tak, že chcem, aby sa stala Jeho vôľa. No, to je veľké vyhlásenie, ale ja dúfam, že vy to rozumiete v tom spôsobe, v tom duchu, v ktorom som to povedal. Vidíte, chcem činiť Jeho vôľu. Niekedy Ho za niečo prosím, On potrasie Svojou hlavou „nie,“ ja sa z toho jednoducho tak radujem, ako sa môžem radovať, keby On povedal „áno.“ Pretože my by sme vždy mali prosiť, „Nech sa stane Tvoja vôla.“ Jeho „nie” je práve tak... ak je to Jeho vôla, to je práve... To je celé oveľa lepšie, než Jeho „áno”, ak je to Jeho vôla, aby to spravil. To je to, keď Ho skutočne milujete.
W. M. Branham, Boh, ktorý je bohatý v milosrdenstve, 65-0119
Paralelné miesta Písma: Marek 14:32-42, Lukáš 22:40-46, Ján 18:1