Lukáš 2:25-26 » A hľa, bol v Jeruzaleme človek, ktorému bolo meno Simeon. Bol to človek spravedlivý a pobožný, očakávajúci potešenie Izraelovo, a Svätý Duch bol na ňom. A bolo mu zjavené od Svätého Ducha, že neuzrie smrti prv, ako by uvidel Krista Pánovho.Teda, ako sa ona musela cítiť toho dňa Jeho posvätenia, prichádzajúc preto, aby to dieťa bolo obrezané? Keď prechádzala s tým malým nemluvniatkom vo svojom náruči, všetky ženy sa jej stránili; všetky ich nemluvniatka boli pekne oblečené do ručne pletených šatočiek – ku posväteniu, obrezaniu. A takmer všetky privádzali baránka ako obeť, ale ona mala iba dve hrdličky, pre jej vlastné očistenie. Jej malé Nemluvniatko bolo zavinuté do povojníka zhotoveného z jarma volov. Handra z volského jarma – také to boli povojníky, aké mali v chlieve. Oni pre Neho nemali nič. Boli veľmi chudobní. A tu ona stála. Nepochybne si všetky iné ženy zachovávali voči tej malej panne určitý odstup. Hovorili, „Vidíte, ona má nemanželské dieťa.“ Vidíte, ako Boh spôsobí, že takéto záležitosti vyzerajú veľmi radikálne. Ó, priatelia. On jednoducho satanovi sype piesok do očí. „Aká nemravná, aká nečistá, cudzoložnica – taká ona je; ona je cudzoložnica.“ To však nezastavilo tlkot mladého srdca Márie. Oni sa od Neho držali zďaleka; do dnešného dňa robia to isté. V dnešnej dobe Ho nazývajú náboženským fanatikom alebo niečím na ten spôsob. Mária vedela, čie je to dieťa. Jednoducho išla neochvejne ďalej. Ale, ach, nemohli nespozorovať Simeona sediaceho tam vzadu. On mal zasľúbenie, on pristúpil a prorokoval, „Pán sa mi zjavil a povedal, že neuvidím smrť...“ (A vtedy mal už cez osemdesiat rokov.) „Neuvidím smrti dotiaľ, než uvidím Jeho spasenie.“ „Ó, Simeon, ty si už starý, človeče. Tomu starcovi tak trochu preskočilo, viete, nechajte ho jednoducho na pokoji. Je neškodný; nikomu nič neurobí.“ Ale Simeon mal Slovo Pánovo. Povedal, „Videl som Ducha Božieho zostupujúceho na mňa. Stál som tam a pozeral sa na Neho a On mi povedal, 'Simeon, bol si spravodlivým mužom a Ja učiním, že ty im budeš svedectvom.'“ To bolo všetko. „A prečo to chceš urobiť, Pane?“ „To je moja vec.“ Podľa mňa, On iste môže vrhnúť žeravé uhlie v tomto dni na ich hlavy. „Mali ste svedectvo. Prečo ste neposlúchli?“ Vo svätyni bola rovnako stará, slepá Anna, modliac sa. Pán jej zjavil, že Simeon mal pravdu. Amen! Ona nedokázala rozoznať denné svetlo od tmy, ale videla ďalej, než vidí dnes veľa ľudí, aj keď majú zrak v poriadku. Videla v Duchu, že príchod Mesiáša je veľmi blízko; Duch pôsobil v jej srdci. Vidíte, aká malá to bola cirkev? Zachariáš, Alžbeta, Mária, Ján, Anna a Simeon – šesť ľudí zo všetkých tých miliónov. Podobne, ako vo dňoch Noeho; šesť zo všetkých ľudí. Boh pôsobil v každom z nich. Oni jednoducho spolu súhlasili. Všetci sa spolu zišli.
W. M. Branham, Pohanenie kvôli Slovu, 62-1223
Dnes čítaj: 2. Mojžišova 27; Ezdráš 7; Izaiáš 58; Lukáš 2:25-52.