Židom 4:2 » Lebo aj nám sa zvestovalo evanjelium ako aj tamtým. Ale tamtým neosožilo slovo zvesti, pretože sa nesmiešalo s vierou tých, ktorí počuli.
—W. M. Branham, úryvok z knihy Výklad siedmich cirkevných vekov:Z našich úvah sme sa už naučili, že mnoho zo Zjavenia je úplne neporozumené, pretože sme predtým nevedeli, že ‘cirkev’, o ktorej a ku ktorej je v tejto knihe hovorené, sa nevzťahuje na pravú ‘cirkev’, ‘vyvolených’, ‘telo Kristovo’, ‘Nevestu’, ale hovorí ku celému telu ľudí, nazývajúcich sa kresťanmi, či už kresťanmi pravými alebo len podľa mena. Tak, ako celý Izrael NIE je Izraelom, tak všetci kresťania NIE sú Kresťanmi. Tak sme sa naučili, že cirkev pozostáva z dvoch vínnych rév, z pravej a nepravej. Obe vínne révy sú motivované dvoma druhmi duchov. Jedna má Ducha Svätého, zatiaľ čo druhá je naplnená duchom antikristovým. Obe si robia nárok, že poznajú Boha a že Boh pozná ich. Obe chcú hovoriť za Boha. Obe veria v určité základné pravdy a v ostatných sa líšia. Ale keďže obe nosia Meno Pána, súc nazývaní kresť -anmi [v angl. Christ -ian=kresťan, Christ =Kristus - pozn. prekl.], a tým, že také meno nesú, si zjavne robia nárok na príbuzenský vzťah k Nemu (Boh to nazýva manželstvom), tak Boh ich teraz obe vedie k zodpovednosti voči Sebe, a preto hovorí k obom. Ďalej sme sa naučili, že tieto dve vínne révy porastú bok po boku až do skončenia vekov, kedy obe dozrejú a obe budú v žatve zozbierané. Nepravá vínna réva nepremôže a nezničí pravú révu, ale i naopak, pravá vínna réva nebude môcť priviesť nepravú révu do zachraňujúceho spoločenstva s Ježišom Kristom. Naučili sme sa tej najohromujúcejšej pravde, že Duch Svätý môže spadnúť a spadne na neobrátených kresťanov nepravej vínnej révy a mocne sa prejaví v rôznych znameniach a zázrakoch, podobne, ako mal Judáš jasnú službu v Duchu Svätom, aj keď o ňom bolo povedané, že bol z diabla. S týmito zásadami v mysli začneme sledovať cirkev počas týchto rôznych siedmich vekov. Viac » Zhrnutie vekov - dve vínne révy, dozrievanie, čas žatvy,... Galaťanom 4:27-31 » Lebo je napísané: Veseľ sa, neplodná, ty, ktorá nerodíš! Vykríkni a zvolaj, ktorá nepracuješ ku porodu! Lebo viacej bude mať detí opustená ako tá, ktorá má muža. Ale my, bratia, sme jako Izák, deťmi zasľúbenia. Lež ako vtedy ten narodený podľa tela prenasledoval toho, ktorý bol podľa Ducha, tak i teraz. Ale čo hovorí Písmo? Vyžeň dievku i jej syna, lebo syn dievky nebude dediť so synom slobodnej. A tak tedy, bratia, nie sme deťmi dievky, ale deti slobodnej.
—W. M. Branham, úryvok z kázne Semeno nebude dediť so šupkou:Vieme, že Abrahám mal dvoch synov od dvoch rôznych žien. Boh mu dal zasľúbenie skrze Sáru - alebo cez Sáru, že sa narodí syn, a skrze tohoto Syna bude svet požehnaný. Všetky národy budú požehnané cez tohoto Syna. A tomu sa všeobecne verí, zvlášť medzi židmi, že toto bol Izák, ale nebol. Tento zasľúbený Abrahámov Syn je Ježiš a On je Kráľovským Semenom, Abrahámovho zasľúbenia. Ale Abrahám mal dvoch synov, jedného od Hagar, ktorá bola slúžka jeho ženy, milá, pekná Egyptská slúžka, ktorú Abrahám pre ňu zobral v Egypte - aby bola jej - slúžka jeho žene. A Sára, myslela si, že Boh nebude schopný dodržať presne všetky svoje zasľúbenia, ona povedala Abrahámovi, aby si zobral Hagar jej slúžku a oženil sa s ňou (mnohoženstvo v tom čase bolo legálne) a aby priniesol to dieťa a to je ten spôsob ako to Boh plánoval, že ona mala mať to dieťa len cez Hagar ... Ale zisťujeme, že to tak nebolo. Tu toto semeno, ide o jedno, jedno Semeno, nie semená, ale jedno Semeno. Tieto ostatné neboli semenom Abraháma, pretože Abrahámove semeno bolo jeho Semeno viery, o ktorom Boh hovoril, nie jeho prirodzené semeno. Pretože potom, keď zomrela Sára Abrahám sa oženil s inou ženou a mal sedem synov a ešte aj dcéry. Tak to neboli Abrahámove semená, to bolo Abrahámove Semeno, jedno. A to bolo Semeno Abrahámovej viery, ukazujúce na to Kráľovské Semeno, ktoré malo prísť cez Abrahámovu vieru, nie cez Abrahámov prirodzený život, ale cez Abrahámov duchovný život, ktorý všetko, čo bolo nezhodné s Božím Slovom nazýval ako keby to nebolo a veril Bohu, proti nádeji, veril v nádeji. To je to skutočné Semeno, o ktorom hovoríme. Tu je nám skrze to predstavený obraz. To semeno začalo, to semeno zasľúbenia začalo v nepatrnom pochybovaní - pochybnosť ohľadne originálnemu zasľúbeniu. Vidíte, ako to začína dole v pochybovaní v originálne zasľúbenie? Boh zasľúbil Abrahámovi, že skrze Sáru bude mať toto dieťa. Ale teraz dávajte pozor, to prvé Abrahámove semeno cez ženu otrokyňu prišlo skrze to, že Sára pochybovala, že toto by sa mohlo stať, pretože ona bola stará a prešlá vekom rodenia. No, takto začína cirkev. Takto to stále začína. Vy začínate zo dna. Nezačínate od stropu. Človek, ktorý chce vystupovať po rebríku a prv sa snaží vystúpiť na samý vrchný stupienok, zláme si krk. Musíte začať a stavať hore na tom. A tu nachádzame, že začiatok zasľúbenia Božieho, ktorý sa manifestoval cez nepatrnú pochybnosť, narušil Boží program. Takto isto začína hriech v záhrade Eden. Tak začala smrť skrze hriech, vtedy keď jedno Božie slovo bolo zle vyložené alebo spochybnené. Nemôžete pochybovať alebo klásť na nesprávne miesto jedno slovo Božie, ktoré je TAK HOVORÍ PÁN. A tu Sárah, práve tá, ktorej to zasľúbenie ... Sára ako žena (čo je obrazom cirkvi) zapochybovala v originálny program Božieho zasľúbeného Slova a povedala: „Ty, Abrahám, môj muž, zober si túto peknú slúžku a ži s ňou a buď jej mužom. A Boh dá toto zasľúbené semeno cez ňu; a ja si vezmem to dieťa. Vidíte? Proste tým, že obišla jednu malú jotu zmenila celý program. Preto musíme brať každé slovo Božie ako, TAK HOVORÍ PÁN. Každé Slovo Božie je pravda. Tu potom začína to semeno v zasľúbení trochu pochybovať. Izák, ktorý bol semenom od slobodnej a zasľúbenej ženy, zrodil - ako sa to Pavel snažil vysvetliť tu v Liste Galaťanom - on zrodil to prirodzené, zasľúbené semeno. A on pokračuje ďalej aby tu povedal, že dieťa ženy otrokyne nemôže dediť s dieťaťom slobodnej, pretože to sú dve rozdielne kategórie. A to je pravda. Neveriaci nemôže dediť s veriacim. Vôbec nijako. Tam je dnes problém. Nemôžete spraviť aby denominačné kurča verilo tak, ako orol. Jednoducho to nemôžete urobiť. Tam prichádzajú problémy. Musíte veriť každému Božiemu slovu. Proste, nie ste dedičmi spolu; ani vy sa s tým nespojíte. Nemôžete. Musíte byť orol alebo kurča. To nemohlo byť dedičom s Izmaelom, so semenom otrokyne, kvôli tej pochybnosti. Sára pochybovala Božiemu Slovu, že Boh je schopný to dodržať. Všimnite si, Abrahám v to nepochyboval. Sára v to pochybovala. Ona bola tou. To nebol Adam, ktorý pochyboval; to bola Eva, ktorá pochybovala. Ani to to telesné nemôže dediť spolu s duchovným. Izmaelove deti nemôžu nijako byť dedičmi s deťmi Izáka a ten telesný nijako nemôže byť dedičom s tým duchovným. 1 Korinťanom 2:14 » Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať. Telesná cirkev, duchovná cirkev. Existuje telesná cirkev, ktorú tieto ženy tu zobrazujú a je tiež duchovná cirkev. Tak tá telesná cirkev nemôže dediť spolu s tou duchovnou cirkvou. To sú dve rozdielne, oddelené doby, dvaja odlišní oddelení ľudia, pod dvoma odlišnými oddelenými zmluvami. Tak preto vytrhnutie je odlišné a bude len pre Abrahámove Kráľovské Semeno. To nemôže prísť cez to prirodzené, telesné semeno cirkvi. To bude musieť byť Kráľovské Semeno Slova Božieho cez Abraháma, Kráľovské Semeno. Preto vytrhnutie musí byť prv, pretože pamätajte: „Pretože my živí a ponechaní nezabránime, nepredstihneme tých, ktorí zosnuli. Lebo trúba Pánova zaznie, mŕtvi v Kristu vstanú najprv. My ktorí sme živí, pozostalí budeme vychvátení hore spolu s nimi a stretneme Pána na povetrí." Všimnite si, znovu je napísané: „A ostatní mŕtvi neožili, až sa dokoná tisíc rokov." A tak, oni nebudú dediť spolu; oni nebudú spolu vo vytrhnutí. Nepochybne je cirkev prirodzená a cirkev duchovná, telesná cirkev a duchovná cirkev. Pre to kráľovské, duchovné, predurčené Abrahámove Semeno nie je vôbec žiadny súd, pretože oni sú predurčení do Večného Života. Oni prijali Božiu pripravenú Obeť a tá Obeť, to je Kristus, Slovo. „(ev. Jána 5:24) Teraz nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi (Rimanom 8:1), ...ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha." A Rimanom 5:24 „Ten kto čuje moje slovo (to slovo tam znamená „kto rozumel". Každý opilec a ktokoľvek to môže počuť, môže odísť) ... Ale ten kto dáva pozor - rozumie môjmu slovu a verí tomu, ktorý ma poslal má Večný Život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do Života." Tak veru! Ten, komu bolo oznámené toto veľké tajomstvo Božie, kto porozumel, ako Boh bol v Kristovi, mieriac svet so Sebou, ako On a Otec boli jedno, ako sa vyplňujú tie veľké Božie tajomstvá, kde On berie a prináša seba samého, zamanifestovaný vo veku ľudských bytostí a v rode ľudských bytostí a v spoločnosti ľudských bytostí, aby zamanifestoval Svoje Slovo v tom dni na východe pri východe slnka a aby robil tie isté veci, keď to slnko zapadá na západe, aby sa zamanifestoval v Neveste cirkvi, zamanifestované Slovo. Vidíte? To bude ... „Ten kto rozumie (to je, pozná), komu bolo zjavené od Toho ktorý ma poslal, má Večný Život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do Života. Tak je to s ľuďmi, ktorí vyznávajú Krista. Mnohí z nich vyzerajú ako kresťania, snažia sa správať ako kresťania, ale musíte mať Krista v sebe, ktorým je zamanifestované Slovo, inak to nikdy nedozreje na skutočne biblicky veriaceho kresťana. To bude stále niečo denominačné. To nemôže žiť, pretože v tom nie je život aby žil. Vajce sa nemôže vyliahnuť, ono zhnije rovno v hniezde, ak nebolo s tým vtákom mužského pohlavia. Tak ako členovia cirkvi. Môžete ich čičíkať a nazývať ich - robiť ich diakonami a všetkým možným, ale oni budú - máte hniezdo plné zhnitých vajec, ak sa nespojili s druhom. Je to tak! Nositeľ, šupka, ona to vyživovala. Je to tak. Potom to, to je, samo semeno musí opustiť šupku, alebo šupka musí opustiť to semeno aby bolo umožnené tomu semenu, byť v prítomnosti slnka, aby tak mohlo dozrieť. Vidíme to všetko v príklade. Vidíte tu teraz ako blízko ona, cirkev týchto posledných dní sa stáva taká, že vyzerá ako samo Semeno. Pozrite sa ako táto letničná denominácia, ktorá povstala v týchto posledných dňoch, ako oni prichádzajú tak blízko, že vyzerajú skoro presne ako to Semeno. Keď vyrastá šupka z toho pšeničného zrna - či vlastne steblo pšenice, potom keď tam vpadol peľ v druhom štádiu a vyprodukoval to tretie štádium, ktorým je šupka ... A ako to že, ak to naozaj dobre nepozorujete, nikdy nebudete môcť povedať iné, len to, že tam je skutočné pšeničné zrno. Keď sa začína ukazovať to prvé malé zrnko, vyzerá ako zrno, ale zoberte to a otvorte a zistíte, že tam vôbec nie je zrno. To je len šupka, nositeľ zrna. No, zrno vychádza z toho. Ale pamätajte, po tej šupke už nie je nič ďalšie. Pamätajte, po Márii už nebolo nikde zasľúbené cez ženu žiadne ďalšie Semeno. A nie je viacej denominácií zasľúbených po letničnej. To je vytrhnutie nevesty, ktorá z tade vychádza, semena, Slova, ktoré sa znovu zamanifestovalo. Všimnite si, vidíte ako veľmi je to podobné. Matúš povedal - ev. Matúša 24:24, hovorí, že tie dva duchy v tých posledných dňoch, cirkevný duch, cirkevných ľudí a nevestin Duch, ľudí nevesty, budú tak blízke, že by to zviedlo samotných vyvolených, keby to bolo možné. Tak je to blízko.
» Kázeň Semeno nebude dediť so šupkou 65-0218
» Kázeň Pomazanci v čase konca 65-0725M