Lukáš 9:23-25 » A vravel všetkým: Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž na každý deň a nasleduje ma. Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, ztratí ju; a kto by ztratil svoju dušu pre mňa, ten ju zachráni. Lebo čo prospeje človekovi, keby získal hoci celý svet a sám seba by zahubil alebo utratil?!Pamätám si časy, keď sa tí staromódni ľudia prechádzali uličkami, chodili po cestách tam a späť, volali a hovorili so svojimi susedmi. Boli to kresťania oných časov; hovorili o veciach Pánových. A dnes zapisujeme svoje meno do cirkevnej knihy, vychádzame alebo zostávame doma a nikomu sa o tom ani nezmienime. Ľahostajní! „Ako dlho patríme do cirkvi, je všetko v poriadku.“ Som si istý, že sa mýlite. Ľudia, zistite si to, pretože pred súdom toto neobstojí. Nie, páni, v žiadnom prípade. Nič menšieho ako, „Keď chce niekto prísť za mnou, nech sa zriekne sám seba a berie svoj kríž a zomiera na každý deň.“ Zostaň mŕtvy – tam na kríži. To je pravda – agónia. „Vyberiem si cestu“ - ako spievate – s hŕstkou pohŕdnutých. Pozastavujem sa nad tým, v akej dobe dnes žijeme. Hlásanie Evanjelia, oni to uvádzajú s neuveriteľnou veľkou okázalosťou, a keď vidíte evanjelistu, ako prichádza do mesta, nestačíte sa čudovať. Nevynímajúc moje zhromaždenia, tie nesú vinu tiež! Je to tak. Niekedy by ma vlastne zaujímalo, kto prichádza do mesta – Ježiš Kristus alebo evanjelista? Pred nedávnom som sa vydal do tunajšej auly, mal tam prísť istý evanjelista. No, viete, všade boli jeho fotografie - „Muž tejto hodiny, muž konajúci to, muž konajúci tamto.“ Niekedy premýšľam o mojej službe a vidím, ako prichádzajú ľudia. Vchádzam do hotelovej izby a hovorím si, „Bože, na koho sa tí ľudia prichádzajú pozerať, na Teba alebo na mňa?“ Vidíte? Pokiaľ prichádzajú, aby videli mňa, potom sú stratení, a tak, ó, Bože, strhni ma dolu a odstráň, ja chcem zastupovať Teba. Toho, pred ktorým jedného dňa zastaneme s trasúcimi sa rukami a chvejúcim sa telom, pohliadneš na mňa a ja si budem istý, že moja duša je závislá na Tvojom rozhodnutí.“ A tak vyzdvihnime Krista. Nedávno som tu videl vyvesené ohlásenie, že istá evanjelizačná kampaň prichádza do mesta. A meno človeka, toho evanjelistu bolo napísané veľkými písmenami dookola, asi takto, a úplne dolu v rohu bolo napísané, „Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a na veky“ - úplne v rohu. Oni zbavili Krista všetkej svätosti a pripísali ju nejakému človekovi, nejakej cirkvi, nejakej organizácii. Brat, hovorím ti rovno, môžeš prejsť vďaka očareniu, Hollywoodskemu predvádzaniu, ktoré sa deje cez cirkev. Ale v prítomnosti Krista, On je tým, ktorý má byť oslávený. Súhlasí to? Tak teda, takáto je pravda, môj drahý brat, sestra. Nehnevajte sa na mňa. Zapamätajte si, že kážem vám. Chcem kázať tak, akoby to bolo moje posledné kázanie života. Chcem kázať každé kázanie, ktoré kážem, ako by som bol umierajúcim človekom, kážuc umierajúcim ľuďom. A takýto som; moje svetlo dohorieva každým dňom; vaše takisto. A tak sme umierajúcimi smrteľníkmi a jedného dňa sa musíme postaviť tvárou v tvár pred žijúcim Bohom, a tak radšej buďme v tejto veci hlboko úprimní.
W. M. Branham, Invázia na Spojené štáty, 54-0509
Dnes čítaj: 3. Mojžišova 1; Nehemiáš 11:1-19; Jeremiáš 1:9-19; Lukáš 9:18-62.