Môj Bože, vytrhni ma od mojich nepriateľov, povýš ma nad tých, ktorí povstávajú proti mne! Vytrhni ma od tých, ktorí páchajú neprávosť, a zachráň ma od mužov krvi! Lebo hľa, úkladia mojej duši; rotia sa proti mne mocní bez toho, že by som sa bol dopustil viny alebo hriechu, ó, Hospodine! Bez toho, že by som bol vykonal nejakú neprávosť, behajú a chystajú sa. Prebuď sa, vyjdi mi vústrety a vidz! A ty, Hospodine, Bože Zástupov, Bože Izraelov, precítni, aby si navštívil všetky národy! Nezľutuj sa nad niktorým z vierolomníkov, páchajúcich neprávosť. Sélah. Večer sa vracajú, brechajú ako pes a chodia okolo mesta. Hľa, breptajú svojimi ústy; meče sú v ich rtoch. Lebo veď vraj ktože počuje?! Ale ty, Hospodine, sa im smeješ, vysmievaš sa všetkým národom. Keď on prevádza svoju moc, ja mám obrátený svoj pozor na teba; lebo ty, Bože, si mojím vysokým hradom. (Žalm 59:2-10)Jeden z dôvodov obrátenia tu brata Sullivana (neviem, či vám to niekedy povedal, alebo nie) je kvôli dieťaťu, ktoré zomieralo (čo to bolo?) na diftériu. Nejaký otec, tam v Kentucky v tých raných letničných časoch, brat Sullivan bol mestským sudcom a tento otec zaujal svoju pozíciu a uveril Bohu ohľadom uzdravenia svojho dieťaťa. A on sa práve obrátil, myslím, že bol nelegálnym výrobcom alkoholu, vyrábal načierno pálenku alebo niečo, a práve sa obrátil. A to dieťa dostalo diftériu, čo v tých dňoch znamenalo smrť. Lenže jeho otec povedal, „Budem dôverovať Bohu.“ A tak oni prišli do mesta, aby tu zohnali sudcu, ktorý by im podpísal stanovisko, aby mohli tohto otca zatknúť a zavrieť ho do väzenia a zobrať to dieťa násilím do nemocnice. Tak ten sudca začal a povedal, „Mal by byť vsadený do žalára.“ Tak siahol po svojom pere, aby podpísal to vyhlásenie alebo príkaz na zatknutie, a keď to urobil, Duch Svätý k nemu zostúpil, povedal, „Nepodpisuj to.“ A on to znovu začal podpisovať, povedal, „On si myslel, že zamrzne.“ Niečo povedalo, „Nepodpisuj to.“ A ten advokát povedal, „Čo sa deje, sudca?“ Povedal, „Jednoducho si nemyslím, že to chcem dnes podpísať.“ A on to zobral ku veľkostatkárovi a on to podpísal. Tak niekoľko jeho priateľov, ktorí boli v meste, utekali cez hory a povedali tomu otcovi dieťaťa, „Prichádzajú (to malé dieťa ležalo bez života); prichádzajú a idú ťa zatknúť a vrhnúť do žalára a vezmú toto dieťa do nemocnice.“ A tento otec tam vošiel a vzal to zomierajúce dieťa na ruky, zodvihol ho hore a povedal, „Bože, Ty si mi ho dal, vezmi si ho. Pretože ja som práve znovuzrodené dieťa. Ak sem prídu, bude tu streľba a ja s tým nechcem mať nič spoločné. Ty si mi ho dal; a ja Ti dôverujem, vezmi si ho. Vezmi si jeho život. Ty si mi ho dal; Ty si ho vezmi späť.“ A ako to povedal, to malé dieťa sa zamrvilo v otcovom náručí, povedalo, „Ocko, daj ma dolu, som hladný.“ A keď oni prišli, tie autority, aby vzali to dieťa alebo aby zatkli toho otca, povedali, „Prišli sme ťa zatknúť a vziať toto dieťa do nemocnice.“ Povedal, „Choďte von na dvor, všetky (deti) sa tam hrajú s loptou a povedzte mi, ktoré z nich malo diftériu. Vezmite to dieťa, o ktorom si myslíte, že malo doftériu. Ten sudca sa stal kazateľom.
W. M. Branham, Misionársky rozhovor, 58-0330A