Kto by bol za mňa povstal proti zlostníkom? Kto by sa bol postavil za mňa proti činiteľom neprávosti? Keby mi Hospodin nebol býval pomocou, už by sa skoro bola ocitla moja duša v mlčaní. Ak hovorím: Moja noha sa kláti, tvoja milosť, ó, Hospodine, ma vždycky upevní. V mnohých mojich dumných myšlienkach v mojom srdci tvoje potešovania obveseľujú moju dušu. Lebo veď či sa spolčí s tebou stolica neprávosti, ten, kto vymýšľa trápenie po zákone? Tí, ktorí útočia na dušu spravedlivého a odsudzujú nevinnú krv? Ale Hospodin mi je vysokým hradom a môj Boh skalou môjho útočišťa. A obráti ich neprávosť na nich samých, ich vlastnou zlosťou ich zahladí; zahladí ich Hospodin, náš Boh. (Žalm 94:16-23)
Ako rozhovor pokračoval, to musel byť satan, ktorý sa pozrel spoza mrakov a povedal, “Zastihol som ich samých. On nie je s nimi. Teraz je môj čas vyrovnať sa s nimi.” To je spôsob, ako satan chodí, to je spôsob, ako sa on díva, to je príležitosť, na ktorú čaká, to je zastihnúť nás v čase, keď ideme von na, ako to voláme, na malú spoločenskú zábavu, hrať karty alebo ísť na nejaký zraz alebo niečo, čo nie je Božie. On čaká, aby ťa chytil bez stráže, čaká, až sa dostaneš na miesto, kde sa cirkev stáva vlažnou, kde je príliš zaneprázdnená robením iných vecí, vtedy on útočí.
“On je od nich preč, teraz je moja príležitosť udrieť.” Obávam sa, že to je vlastne to zlé, čo sa stalo s našimi cirkvami. Mali sme posledných dvadsať alebo viacej rokov nádych prosperity, dostatok peňazí. A odišli sme do veľkých programov budovania. No, to je všetko v poriadku. A odišli sme do ďalších vecí, ktoré by boli v poriadku. Vzdelanie a kladenie väčšieho dôrazu na vzdelanie a budovanie našich seminárov, aby boli trochu praktickejšie, a dostať tam človeka, ktorý je možno trochu chytrejší než starý dekan, a niekoľko takých vecí, ktoré by mohli byť v poriadku. Ale zistili sme, že sme vyšli zo staromódnych dlhých zhromaždení, zo staromódnych Letničných požehnaní, ktoré zvykli medzi nás prichádzať. A satan ťa dostal, keď si bez ochrany. To je to, kde ťa chce: bez ochrany.
A potom začína duť svoj jedovatý dych na moria, že až more z neho dostáva kŕče, z dychu satanovho, “Ja ich potopím.” A more bolo jeho jedovatým dychom tak znepokojené, až sa tá loďka začala hore-dolu kymácať. A vyzeralo to tak, že všetka nádej je stratená. Oni boli hotoví vzdať sa a ísť na svoje miesto určenia. Ale Kristus ich neopustil, aj keď Ho oni opustili. Viete, vyplatí sa nám brať Ho všade, kam ideme. Ale to dobré na tom je, že aj keď my nedávame pozor, On nás má stále na očiach.
On sa vyšplhal na ten najväčší kopec, ktorý mohol nájsť, a tak mohol vidieť všetky cesty cez oceán alebo cez to malé more. Lebo On chcel mať svoje oči uprené na nich, či neprichádza nejaký problém, aby mohol byť prítomnou pomocou v čase problémov. Lebo to je Jeho Slovo, aby to robil. “Pán je prítomnou pomocou v čase problémov.” A bez ohľadu na to, čo my robíme, On Svoje zasľúbenie dodržuje. A On na nich dával pozor. On ich videl, ako sa namáhali pri veslách proti vetru. Ale Jeho oči ich pozorovali.
W. M. Branham, Prorok ako Mojžiš, 59-1120