Zachráň ma, Bože, lebo mi došli vody až po dušu. Hrúžam sa v hlbokom bahne, a nieto na čom zastať. Vošiel som do hlbín vôd, a zalial ma valiaci sa prúd. Ustal som od svojho volania; moje hrdlo vyschlo; moje oči zomdleli, kým očakávam na svojho Boha. Tých, ktorí ma nenávidia bez príčiny, je viac ako vlasov na mojej hlave. Zmocneli tí, ktorí sa usilujú ma zničiť, moji lživí nepriatelia. Čoho som neulúpil, mám potom vrátiť. Bože, ty znáš môj nerozum, a moje previnenia nie sú skryté pred tebou. Nech sa nehanbia pre mňa tí, ktorí očakávajú na teba, Pane, Hospodine Zástupov; nech sa nestydia mojou vinou tí, ktorí ťa hľadajú, ó, Bože Izraelov! Lebo pre teba nesiem pohanenie, pre teba pokryl stud moju tvár. Cudzím som sa stal svojim bratom a neznámym svojej matky synom. Lebo ma zožiera horlivosť za tvoj dom, a hanenia haniacich teba padli na mňa. (Žalm 69:2-10)
Viera sa nedíva na žiadne symptómy. Viera nevidí nič iné okrem víťazstva. Viera si to už privlastnila a nie je tam nič ďalšie, čo by malo byť urobené. Nezáleží na tom, či by ste ležali a zomierali a pol tucta lekárov by okolo vás stálo a hovorilo, "Jeho krvný tlak klesá. Srdce mu zlyháva." To by vás ani trocha nevyviedlo z miery. Ak veríš, že budeš žiť, nezáleží na tom, čo by sa stalo, stále tomu veríš. Rozumiete? To je viera. Ak sa len do toho môžete preboriť. To je to, čo dnes večer potrebujete, takýto typ viery. No, stotník je človek, ktorý je nad (myslím, že správne slovo by bolo), nad stovkou, čo by bolo sto mužov. A on sa stavia dozadu. No, chcem, aby ste to robili: držali sa vzadu. Nikdy nebuď niekým, kým nie si. Často som sa divil, keď na poli rástla pšenica, vidíte, ako sa tá malá pšenica vytŕča hore a skrátka cíti komplex menejcennosti. V tej hlave nie je nič: ťažká hlava sa skláňa, plná hlava sa skláňa. "Pane,... (Rozumiete?) nie som hoden..." Ale tento človek si myslel, že bol nehodný. Povedal, "Nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu." Povedal, "A nemyslel som si, že som hoden prísť ku Tebe, tak som poslal niekoho iného." Ale povedal, "Pane, som človek pod autoritou a poviem tomuto mužovi, aby šiel a on ide. A tomuto mužovi, aby prišiel a on prichádza," lebo on mal autoritu. Inými slovami, ak povedal tomu mužovi, aby šiel, on musel ísť, pretože on je nad ním. On je pre neho nadriadený, a on musí svojho veliteľa poslúchať. V línii svojej vlastnej práce uzrel, kým bol Ježiš. Povedal, "Viem, že ak poviem tomuto mužovi, aby šiel, on ide; tomuto mužovi, aby prišiel, a on prichádza. No, Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale len povedz Slovo." Tak vidíte: autorita. On vedel, že Ježiš mal plnú moc nad každou chorobou a všetkými nemocami; nad smrťou, peklom; a on vedel, že všetko, čo Ježiš musel urobiť, bolo vypovedať Slovo. Tým to bolo vybavené. No, Ježiš bol ochotný prísť a vzložiť na toho chlapca Svoje ruky, pokarhať tú horúčku. Tak, to Ho priviedlo do úžasu. Povedal, "No, nevidel som toľkej viery, nie v Izraeli." To boli veriaci. On medzi nimi nikdy nevidel takú vieru. Len vedieť, že Jeho Slovo, že to bola moc zmluvy, Jeho moc autority. A kresťanský priateľu, dnes večer, Jeho Slovo je mocou autority. To, čo On hovorí, sa stane, bez ohľadu na to, čo si ja alebo vy myslíte. Musí to byť presne tak.
W. M. Branham, Autorita Slova, 53-0602
