Priblíž sa mojej duši; vyprosti ju! Vykúp ma pre mojich nepriateľov! Ty znáš moje pohanenie, moju hanbu a môj stud; pred tebou sú všetci moji protivníci. Pohanenie skrúšilo moje srdce, a preto som zronený. Keď čakám, že ma niekto poľutuje, nieto nikoho, a keď čakám na tešiteľov, nenachádzam ich. Ale mi dali miesto pokrmu žlče, a v mojej žízni ma napájali octom. Nech im je ich stôl pred nimi osídlom a ich pokojnému životu bezstarostnému smečkou. Nech sa zatmia ich oči tak, aby nevideli, a daj to, aby sa ich bedrá stále klátili od bremena. Vylej na nich svoj prudký hnev, a nech ich dostihne páľa tvojho hnevu! Ich príbytok nech je pustý a nech nie je nikoho, kto by býval v ich stánoch; lebo prenasledujú toho, ktorého si ty zbil, a rozprávajú o bolesti tvojich smrteľne zranených. Pridaj neprávosť k ich neprávosti, a nech nevojdú do tvojej spravedlivosti. Nech sú vytretí z knihy života a nech nie sú zapísaní spolu so spravedlivými! A ja, keď aj som biedny a sovrený bolesťou, tvoje spasenie, Bože, ma vyvýši. (Žalm 69:19-30)Vtedy v noci, keď zostúpil z vrchov, On bol človekom, keď prišiel, bol hladný; zostúpil a hľadal na stromoch niečo, čo by zjedol, pozeral na strom, vtedy, keď ho preklial, pretože na ňom nebolo ovocie. Bol človek, keď bol hladný. Lenže vtedy, keď vzal tých päť chlebov a dve ryby a nasýtil päť tisíc ľudí a nazbierali päť plných košov z toho, čo zostalo, vtedy bol viac ako človek. To je to. Bol človekom, vtedy v noci na vode, keď ležal vzadu v lodi, sila Ho opustila, potom, ako kázal celý deň a uzdravoval nemocných; sila Ho opustila, potom, ako čítal myšlienky sŕdc ľudí. A desať tisíc diablov mora sa zaprisahalo, že Ho v tej noci utopia. A tá malá loďka sa tam zmietala hore a dole ako štupeľ od fľaše, diabol povedal, „Teraz Ho mám.“ A vyzeralo to, akoby bolo po všetkom. Lenže, keď On raz vstal, pristúpil a položil Svoju nohu na okraj lode a pozrel hore a povedal, „Utíš sa, upokoj sa,“ a vietor a vlny ho poslúchli, vtedy to bol viac ako človek. To bol Boh. Bol človek, keď prosil na kríži o milosť, skutočne. Keď kričal o vodu a oni mu dali ocot, vtedy bol človekom. Keď zomrel, krvácajúci, plačúci, ukrižovaný, pribitý na kríž, bol človekom. Ale ráno na Veľkonočnú nedeľu, keď zlomil pečať na hrobke a znovu vstal a povedal, „Ja som Ten, ktorý bol mŕtvy a teraz je živý až na veky," to bol viac ako človek. To bol Boh v Človeku, Jeho Syn.
W. M. Branham, Vytrvalý, 64-0305