Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, lebo mi je úzko; moje oko zomdlelo od trápenia, moja duša i celé moje telo. Lebo môj život hynie v žalosti, a moje roky unikajú vo vzdychaní; moja sila klesá pre moju neprávosť, a moje kosti práhnu. Pre všetkých a tak mnohých svojich protivníkov som potupou, a svojmu súsedovi zvlášte, a postrachom svojim známym; tí, ktorí ma vonku vídavajú, utekajú predo mnou. Zabudnutý som ako mŕtvy, ktorý vyšiel z pamäti; som ako nádoba, ktorá berie zkazu. Lebo som počul vravu mnohých, strach ho vraj obňal zo všetkých strán, keď sa spolu radili proti mne a snovali plány vziať moju dušu. Ale ja sa nadejem na teba, Hospodine; povedal som: Ty si môj Bôh. (Žalmy 31-10-15)
Rozmýšľam o Jóbovi, o ktorom sme pred chvíľou čítali, dnes ráno sme sa na neho dívali. Keď bol starý, zasiahnutý vekom, a jeho mäso jednoducho odpadávalo z jeho tela od tých vredov, jeho srdce bolo zlomené v žiali a každá smrteľná časť jeho bytosti vysychala. A taký veľký človek, ktorý urobil na svet vo svojom dni veľký dojem, a vidieť to, všetko, čím bol, a tá veľkosť. On povedal, že chodieval do miest na Východe, a kniežatá sa pred ním klaňali kvôli jeho múdrosti.
Ale tu bol už v koncoch. Všetko odišlo, zdanlivo. Jeho telo odišlo. Jeho majetok odišiel. Jeho deti odišli. Všetko, čo mal, bolo preč. A potom Boh vo Svojom milosrdenstve prišiel dolu k Jóbovi a dal mu iný zmysel, aby mohol otvoriť svoje oči a vidieť ten deň, kedy bude telo, ktoré príjme. Vedel, že prichádza Jeden, Ten Spravodlivý, ktorý sa postaví na jeho miesto, ktorý vzkriesi telo z mŕtvych, a povedal, „Viem, že môj Vykupiteľ žije.“ Mám rád tie pozitívne slová, ktorá tam vypovedal, nie, „Dúfam v to. Mám pocit, že to bude.“ To je postoj mnohých dnes, „Mám nádej, že jedného dňa...“ Ale Jób mal viac ako to. On povedal, „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije,“ tá pozitívna strana toho. Už nie viac negatívne, všetko je to pozitívne. A ak dnes, ak by sme mali len kríž na vrchole kostola, aby ukázal (čo je úplne v poriadku), že veríme v Kristovu smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie, ak by sme mali len pár mŕtvych tiel z prachu ležiacich pod kostolom, že niektorí zo svätých ľudí tam boli pochovaní, ak by sme mali len toto ako nádej, potom sme najmizernejší zo všetkých ľudí. Ale dnes, akí vďační sme. Nemáme mŕtve telá, ale máme vzkrieseného Ducha Pána Ježiša Krista, ktorý vstal z mŕtvych, triumf. Už to nie je viac, „Hádam.“ Môžete sa pozrieť na kríž a „hádať.“ Môžete sa pozrieť na mŕtve telá ležiace v zemi a povedať, „Hádam,“ a „Dúfam.“ Ale keď sa to videnie, ktoré zasiahlo Jóba, stalo realitou, vzkriesenie Pána Ježiša skrze Svätého Ducha v srdci, potom máte, „Viem, že môj Vykupiteľ žije.“ Všetky tiene zmizli, všetka stará temnota tých „hádam“ a „možno“ a „dúfame, že to tak bude.“ Všetko zmizlo pre každého, kto kedykoľvek spravil svoje srdce hrobkou Pánovi Ježišovi Kristovi.W. M. Branham, Môj Vykupiteľ žije, 55-0410S