Či veríš, že Boh má pre tvoj život plán?
Ak áno, tak ešte dnes môžeš prijať svoje omilostenie.
Úryvky z kázne "Omilostenie" a z knihy "Výklad sedem cirkevných vekov", W. M. Branham
"Nech Pán pridá svoje požehnania k čítaniu Jeho Slova. A teraz, chcem hovoriť na tému "Omilostenie". Biblia tu dnes večer hovorí, že On nám dal všetky veci. Nuž, my naozaj nemôžeme hovoriť o všetkých veciach, ale vezmeme jednu vec, ktorú nám On dal, a to je omilostenie. A myslím, že je to slávne slovo, byť omilostený. Pretože my sme vinní hriechu. Všetci sme zhrešili a postrádame slávy Božej, a Boh nás skrze Svojho Syna omilostil od tejto viny neprávosti a hriechu.
A omilostenie mi pripomína jeden príbeh, ktorý som raz čítal o Revolučnej vojne, verím, že to bolo, že tam bol jeden muž, vojak, peší vojak, ktorý urobil niečo, čo bolo... Súd ho uznal vinným a bol odsúdený na zastrelenie. Myslím, že to bolo zanedbanie jeho povinností v čase bitky. A on mal byť zabitý zastrelením. A jednému chlapíkovi ho bolo tak ľúto, až sa nakoniec vydal na cestu k prezidentovi Lincolnovi. Lincoln súc kresťanským džentlmenom... Hovorili, že vyliezal na svoj koč, keď ho stretol ten posol. A on padol na svoje kolená a povedal, "Pán Lincoln, prezident Spojených štátov, milý pane," povedal, "Prosím o milosť pre jedného vojaka, viem, že ste Kresťan a viem, že máte vo vašom srdci súcit pre vyčerpaných."
Povedal, "Môj priateľ bol na poste povinností, kde bol umiestnený, ale keď zbrane hučali a kanóny strieľali, zľakol sa a opustil svoje povinnosti. Pán Lincoln, on to nechcel urobiť. On je dobrý muž. A teraz, o týždeň od dnes on musí zomreť zastrelením. Nie je žiaden spôsob, ako ho zachrániť okrem toho, že vy podpíšete jeho omilostenie."
Pán Lincoln, so slzami v očiach, vytiahol z vrecka kúsok papiera a napísal naň, "Ja, Abrahám Lincoln, omilosťujem tohoto muža z toho-a-toho, a nezomrie." a podpísal sa pod tým svojim menom.
A ten muž mu dal Božie požehnanie a vrátil sa naspäť do väzenia a povedal svojmu priateľovi, "Mám tvoje omilostenie." A vytiahol ten kúsok papiera a ukázal mu ho. A ten muž povedal, "Neblázni ma. Ja sa tu pripravujem na smrť, a potom ty prídeš s niečím takým? Neverím tomu. Nemôžem tomu veriť. To nie je tak. Hocikto by sa mohol podpísať ako Abrahám Lincoln."
On povedal, "Ale to je prezidentov podpis." Povedal, "Si omilostený." A on sa obrátil a odišiel preč. A ten muž zomrel zastrelením.
A potom je tu prepustenie od Abrahám Lincolna, prezidenta Spojených štátov, na prepustenie toho muža a napriek tomu ho zastrelili. Tak, to bolo prešetrované na Federálnom súde, a tu bolo rozhodnutie: Omilostenie nie je omilostením, kým nie je prijaté ako omilostenie.
Tak, dnes večer to, čo som prečítal, že Boh dáva nám všetky veci, a dáva nám omilostenie, to je omilostenie tým, ktorí chcú prijať Božie Slovo ako omilostenie. Ale to nie je len to čítať; to neznamená, že ste omilostení. To znamená, že to musíte prijať ako svoje omilostenie, že Boh dal Svojho Syna, aby zomrel namiesto vás a potom je to omilostenie. (Ján 3:16)
W. M. Branham, z kázne "Omilostenie", 63-1028
Zjavenie 1:10, "Bol som v Duchu v Deň Pánov, a počul som za mnou veľký hlas, ako hlas trúby."
“Bol som v Duchu.” Nie je to jednoducho nádherné? Ó, milujem to. Tie slová by ste mohli jednoducho nazvať: “Celosť kresťanského života”. Ak ideme žiť ako kresťania, musíme byť v JEHO Duchu. Ján nehovoril, že bol vo svojom vlastnom duchu. To by neprinieslo tie videnia. To musel byť Duch Boží. Duch Boží musí byť tiež s nami, inak je všetko naše úsilie márne. Pavol povedal, “Budem sa modliť v Duchu, budem spievať v Duchu, budem žiť v Duchu.” Ak existuje niečo dobré, čo ku mne príde, musí to byť zjavené Duchom, potvrdené Slovom a manifestované výsledkami, ktoré to prinesie. Tak isto, ako Ján potreboval byť v Duchu, aby prijal tie ohromné zjavenia priamo od Ježiša, my musíme byť v Duchu, aby sme rozumeli zjaveniam, ktoré nám Boh dal, aby sme pomocou toho žili v Jeho Slove, lebo je to ten istý Duch.
Pozrite sa na to týmto spôsobom. Príliš veľa ľudí číta Bibliu, kde sa v Skutkoch 2:38 hovorí, “Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť každý jeden z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov a dostanete dar Svätého Ducha,” a prechádzajú rovno ďalej. Nevidia to. Keby to vojdením do Ducha videli, vedeli by, že keď chcú prijať Svätého Ducha, potrebujú činiť pokánie a byť pokrstení na Meno Pána Ježiša, a potom bude Boh povinný naplniť Svoje Slovo tým, že ich naplní Svätým Duchom. Oni nikdy nevošli do Jeho Ducha, inak by sa im stalo presne tak, ako hovorí Slovo. Modlite sa k Bohu za zjavenie Jeho Duchom. To je prvý krok. Vojdite do Ducha.
W. M. Branham, úryvok z knihy Výklad siedmich cirkevných vekov 7CV