Hospodine, nepozdvihlo sa moje srdce ani sa nepovýšili moje oči, jako ani nejdem za veľkými vecmi a nemožnými pre mňa. Ale isteže som upokojoval a tíšil svoju dušu jako odlúčené dieťa pri jeho matke. Jako odlúčené dieťa je u mňa moja duša. Izraelu, čakaj na Hospodina od tohoto času až na veky. (Žalm 131:1-3)
Keď Jakob stratil všetku svoju silu, potom mu Boh dal moc, aby sa stal kniežaťom. Vidíte? Keď Pavol stratil všetko svoje vzdelanie a svoju teológiu, Boh z neho urobil misionára pre pohanov. Keď Mojžiš stratil všetku svoju schopnosť a stal sa slabým, Boh ho urobil mocným a poslal ho do Egypta v moci Ducha, v osemdesiatich rokoch, fúzy mu trčali dole, jeho manželka na mulovi a maličkí sedeli na jej boku a palica v jeho ruke, zišiel dole a porazil Egypt. Áno. Vidíte? Nie s armádou za sebou, tak, ako chcel ísť on, ale v moci Ducha. Amen. Keď si slabý, vtedy si silný.
Jednoducho kráčal dolu tou cestou, nezakoktal sa, nezajakal sa, neurobil nič také, vkráčal rovno do Achabovej prítomnosti a povedal, „Mám Slovo Pánovo.“
On povedal, „Ty si ten, ktorý robí ťažkosti Izraelu.“
Povedal, „Ty si ten, ktorý robí ťažkosti Izraelu.“ Tak veru. Ó, brat. Tak veru. „Priveď von tých intelektuálnych kňazov, ktorých tam hore máš, a nech uvidíme, kto je Bohom.“ Tak vidíte. „Vyjdime na horu Karmel; nech Boh, ktorý odpovedal na Letnice, odpovie znova. Nech vidíme, či je Boh stále tým istým Bohom, či je Ježiš Tým istým včera, dnes i naveky.“ Vyšiel na horu; mal posolstvo. Áno. Predtým zostal naozaj slabý, no, predtým, ako to urobil, stratil všetko. Musel zostať slabý skôr, ako mohol byť silný.
Je to jednoduchosť Evanjelia, ktorá ľudí udivuje. Snažia sa to urobiť niečím veľkým, intelektuálnym, zatiaľ čo je to jednoduché. Ale Boh berie práve ten nástroj pokory a slabosti a jednoduchosti, aby ním konal Svoje diela. Je to jediný nástroj v Božej ruke.
Ján Krstiteľ, jeho posolstvo, predchodca Krista, tak jednoduché, až to prešlo ponad hlavami ľudí. Počúvajte len chvíľu. (Dúfam, že vás nedržím príliš dlho, stojíte popri stenách. Vidíte?) Všetci proroci vydávali svedectvo o príchode Mesiáša. Jeden z nich povedal, že vrchy budú poskakovať ako baránky. Ďalší povedali, „Listy budú tlieskať rukami.” Jeden povedal, „Všetky nízke miesta budú vyvýšené a vysoké miesta znížené.” Ó. Čo za deň.
Predstavili ste si školu prorokov a intelektuálne poňatie toho? Ó, všetko mali také klasické. Ale keď sa to stalo, z divočiny prišiel nejaký starý kazateľ, ktorý v živote nemal ani jeden deň školy, jeho gramatika bola pravdepodobne veľmi biedna. Jeho otec bol kňazom, ale Boh ho od toho vzal preč (Mali sme to v lekcii minulú nedeľu.), nenechal ho, aby sa zmiešal s tými denomináciami, a vzal ho von do divočiny, aby ho Sám vytrénoval. To je ten druh, ktorý zostane so Slovom Božím.
Vyšiel z divočiny, mal okolo tridsať rokov; predstavujem si, ako čierna brada visí na jeho tvári, chlpatý; starý veľký kus ovčej kože ovinutý okolo seba; stál v blate až po kolená; povedal, „Ja som ten, o ktorom hovoril prorok Izaiáš.” A niektoré z denominácií vyšli von. Povedal, „Nemyslite si, že môžete povedať, 'My máme toto a tamto'; Boh je schopný z týchto kameňov vzbudiť deti Abrahámove.” Ó. Prečo? On mal Tak hovorí Pán. On mal posolstvo; Boh predpovedal, že príde. A pretože to prišlo v takej jednoduchosti, prešlo to ponad ich hlavami.
W. M. Branham, Dokonalá moc v dokonalej slabosti, 61-1119