“Ktorý má kľúč Dávidov.” (Zj.3:7) Táto nádherná veta vyplýva a pochádza z predchádzajúcej vety, “Ten pravdivý” - Kristus, Dokonalé Uskutočnenie v protiklade s Čiastočným Uskutočnením. Tu to je. Mojžiš bol prorok Boží, ale Ježiš (podobný Mojžišovi) bol TEN Prorok Boží. Dávid (muž podľa samého Božieho srdca) bol kráľom Izraela, ale Ježiš je Väčší Dávid, Kráľ kráľov a Pán pánov, Boh, Sám Boh. Dávid sa narodil z pokolenia Júdu, z ktorého nepochádzali žiadni kňazi, a predsa jedol chleby predloženia, ktoré boli rezervované pre kňazov. Bol veľkým bojovníkom, ktorý premáhal nepriateľa, upevňoval národ, ako kráľ sedel na tróne. Bol prorok. Bol nádherným typom na Krista. No v Izaiášovi 22:22 sa hovorí, “A dám kľúč domu Dávidovho na jeho plece, takže keď otvorí, nikto nezavrie, a keď zavrie, nikto neotvorí.” Duch používa tento starozákonný odkaz ohľadom Pána Ježiša Krista a Jeho služby v cirkvi. To, čo kľúč Dávidov v tom čase znamenal, je iba tieň toho, čo je teraz naplnené v Ježišovi stojacom uprostred svietnikov. Ide tu o nášho Pána PO Jeho vzkriesení a nie o Jeho pozemskú púť. Ale čo znamená tento kľúč? Odpoveď leží v POZÍCII kľúča. NIE JE v Jeho ruke. Nenesie ho na Svojom krku. Nie je v rukách iných mužov, inak by ten verš nemohol hovoriť, že JEDINE ON MÁ VYUŽITIE TOHO KĽÚČA, LEBO ON JEDINÝ OTVÁRA A ZATVÁRA A ŽIADEN ČLOVEK nemá to právo, jedine Ježiš Sám. Nie je to tak? Ale kde je ten kľúč? JE NA JEHO PLECI. Ale čo má s tým PLECE spoločné? Čítajte Izaiáša 9:6: “...a kniežatstvo bude na jeho pleci...” Ale čo toto znamená? Odpoveď je toto. Fráza “kniežatstvo bude na jeho pleci” pochádza zo svadobného obradu na Východe. Keď bola nevesta odovzdávaná ženíchovi, sňala si svoj závoj a položila ho na ženíchove plecia, čím dosvedčovala, že je nielen pod jeho panstvom, že mu predala svoje práva, že on je hlavou, ale tiež, že on nesie zodpovednosť a starosť, a že ON A ON SÁM - NIKTO INÝ - ŽIADEN INÝ MUŽ - ŽIADNA INÁ MOC - NEMÁ ŽIADNE PRÁVO ANI ZODPOVEDNOSŤ. A to, milovaní, je ten KĽÚČ Dávidov. Boh, súc Zvrchovaným, presne predzvedel Božským rozhodnutím, kto bude v Jeho neveste. On ju vybral. Ona si Ho nevybrala. On ju zavolal. Ona neprišla sama od seba. On za ňu zomrel. On ju umyl vo Svojej vlastnej Krvi. On za ňu zaplatil cenu. Ona patrí Jemu a jedine Jemu. Je Mu úplne odovzdaná a On prijíma ten záväzok. On je jej Hlavou, lebo Kristus je Hlavou Svojej cirkvi. Tak, ako Sára nazývala Abraháma pánom, tak je aj nevesta šťastná, že On je jej Pánom. On hovorí a ona počúva, lebo je to pre ňu potešením.
Či ale ľudia dbali na túto pravdu? Či si vážili Jeho Osobu, ktorý jediný má plnú zvrchovanú autoritu nad Svojou cirkvou? Hovorím, “NIE.” Lebo v každom veku bola cirkev riadená nejakou hierarchiou, kňazstvom, apoštolskou postupnosťou, zatvárajúc dvere milosrdenstva a milosti, pred kým chceli, a namiesto toho, aby si osvojili lásku a zodpovednosť cirkvi, so zištnou žiadosťou ju okrádali a ničili. Kňazstvo žilo v prepychu, zatiaľ čo chudobná cirkev sa živila šupkami zneužívania. V žiadnom veku to nebolo inak. Každý zviazal sám seba s organizáciou a ustanovil vládu nad ľuďmi a cirkev podriadil tej vláde. Keď sa ľud odvážil vzbúriť sa, bol brutálne potlačený alebo vyhostený. Každá denominácia má toho istého ducha. Každá denominácia prisahá, že má kľúč k vláde nad cirkvou.Každá denominácia si činí nárok, že otvára dvere. Ale to nie je pravda. Je to Ježiš a jedine Ježiš. On stavia údy do Tela. On ich obdaruje ich službami. On jej dáva k dispozícii dary. Stará sa o ňu a vedie ju. Ona je Jeho výhradným vlastníctvom a On nemá nikoho iného, iba ju.
Ako ďaleko od reality je tento cirkevný vek, v ktorom žijeme. A jedného dňa čoskoro títo ľudia, ktorí ešte teraz majú v úmysle hovoriť za cirkev, budú povstávať v ekumenickom hnutí, aby umiestnili žijúceho antikrista za hlavu svojej organizácie, ktorá zosadzuje Pána, a my Ho (Krista) nájdeme mimo cirkvi, ako hovorí, “Hľa, stojím pri dveriach a klepem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou.” Zjavenie 3:20.
Dovoľte mi však povedať toto. Náš Pán nie je porazený. Ľudia si robia nárok, že otvárajú dvere Bohu, a že tie dvere zatvárajú, ale oni sú klamári. Všetci, ktorých Mu Otec dal, prídu k Nemu, a ten, kto k Nemu prichádza, v žiadnom prípade nebude vyhnaný. On nestratí ŽIADNEHO z nich. Ján 6:37-39. A keď vojde ten posledný vyvolený úd do tela Kristovho, potom sa zjaví náš Pán.