Rodinný oltár II, 1. január
Vtedy Heródes, vidiac, že je znevážený mudrcami, veľmi sa rozhneval a poslal a povraždil všetkých chlapcov, ktorí boli v Betleheme a na celom jeho okolí, od dvojročných a niže, podľa času, na ktorý sa bol dôkladne vypýtal mudrcov. Vtedy sa naplnilo, čo bolo povedané od proroka Jeremiáša, ktorý povedal: Hlas bolo počuť v Ráme, nárek a plač a mnoho kvílenia: Rácheľ, oplakávajúca svoje deti, a nedala sa potešiť, lebo ich niet. (Matúš 2:16-18)Ako Boh vo Svojej veľkej, múdrej prozreteľnosti, ako hýbe každým ozubeným kolesom, aby to zapadlo v pravý čas. A to nám niekedy dáva vieru. Keď si myslíme, "Ó, všetko je hore nohami a nie je cesty von," nemyslite si to. Boh spôsobuje, aby to fungovalo presne podľa Svojho časového programu. A ako v tomto veľkolepom čase pred príchodom Pána Ježiša na zem, tento mladý pár, Jozef a Mária, sú zasnúbení, a niečo sa v živote stalo, že Jozef uvidel, že Mária sa stane matkou. A rozmýšľal o tých veciach a zjavil sa mu Anjel Pánov. Vidíte, to nadprirodzené začína fungovať. A povedal, "Jozef, ty, synu Dávidov, neboj sa vziať si Máriu za manželku: lebo to, čo sa v nej počalo, je zo Svätého Ducha." A ako Jozef porozumel, potom do toho manželstva vstúpil. A v tých časoch, ak by tam bol iný kráľ, možno kráľ s dobrým srdcom, toto sa nemuselo stať. Ale musel to byť ten vrah, bezcitný, krvilačný Herodes musel byť na tróne. Muselo sa to jednoducho takto stať. Prorok povedal, že v Ráme bude nárek, Ráchel oplakávajúca svoje deti, a nedala sa potešiť, lebo ich niet. A to, čo prorok povedal pod inšpiráciou, sa muselo stať. A ak sa každý príkaz Božieho večného Slova musí vyplniť podľa Jeho časového programu, tak sa netrápte, Ježiš tu bude presne načas. A cirkev bude pripravená presne načas. A musí sa to udiať týmto spôsobom. A v tom čase by tam nikdy nebolo sčítanie všetkého ľudu. Museli prísť do svojich rodných miest, aby boli sčítaní. A teraz, Mária sa mala každú chvíľu stať matkou. Ale vyzeralo to tak, že by nedokázala zvládnuť tú dlhú cestu do Betlehema. A pamätajte, ona nemala ambulanciu, kam by mohla ísť, ani luxusný koč. Musela si vysadnúť na chrbát malého osla, prebíjať sa po tvrdých cestách, potkýnať sa na skalách. Ale bol to kráľov rozkaz, neboli žiadne výnimky. Museli ísť. Ale tá požehnaná myšlienka je toto: nezáleží na tom, koho nariadenie to je, ak je to Boží program, musí to správne fungovať, jednoducho to musí byť správne. A potom tam bolo ďalšie nebezpečenstvo, táto malá skupinka, len mladý muž a jeho malá novomanželka, idú spolu cestou, v tých dňoch bolo v krajine mnoho lúpežníkov ako Barabáš, a tak ďalej. A čo za príležitosť by to pre nich bola, vidieť len malého muža, ako kráča spolu s malou ženou, ktorá sa má stať matkou, ako sedí na malom oslovi, a s malou palicou vo svojej ruke, čo by to bolo pre skupinu divokých, podlých mužov, ktorí idú dolu, a zhodili by ju odtiaľ, a urobili niečo zlé? Ale viete, ak po tej ceste vedie Boh, aký je v tom rozdiel? Boh vás ochráni až do vášho cieľa. Nie sú tam žiadne nebezpečenstvá, keď kráčate s Pánom.
W. M. Branham, Boh koná svoje divy, 58-0112A
Paralelné miesta Písma: Matúš 2:16-23, Lukáš 2:39-40