Áno, dobrý je Boh Izraelovi, tým, ktorí sú čistého srdca. Ale mne by sa bez mála boly pošinuly nohy, a už len málo chýbalo, a boly by sa klzly moje kroky. Lebo som závidel bláznom vidiac pokoj a blaho bezbožných. Lebo nemajú trápenia do svojej smrti, a ich brucho je vytučené. V únavnej práci jako iný smrteľný človek nie sú ani nie sú bití údermi spolu s inými ľuďmi. Preto je pýcha ich nákrčníkom, a jako sa niekto odieva rúchom, tak sa oni odievajú ukrutnosťou. Ich oko vyzerá z tuku; majú hojnosť všetkého nad pomyslenie srdca. Rozpustile sa rúhajú a hovoria v zlobe o útisku; s vysoka hovoria. Staväjú svoje ústa proti nebesiam, a ich jazyk chodí po zemi. Preto sa sem vracia jeho ľud, a keď sa im vytláča plno vody, hovoria: Ako môže o tom vedieť Boh? A či je vôbec u Najvyššieho vedomosť? Hľa, títo bezbožníci a bezpečne žijúci na svete, nadobúdajú majetku! Nuž tedy je to daromné, že čistím svoje srdce od zlého a umývam svoje ruky v nevine, keď som pri tom bitý údermi každý deň a káraný každého rána.- (Žalm 73:1-14)“Sú mizerní.” To znamená, že sú predmetom súcitu. Súcitu? Oni pohŕdajú súcitom. Sú plní pýchy. Chvascú sa tým, čo majú. Ale to, čo majú, nemôže obstáť v skúške času. Stavali radšej na pohyblivom piesku ako na skale zjavenia Božieho Slova. Čoskoro príde zemetrasenie. Čoskoro prídu búrky hnevu Božieho v súde! A potom príde náhle zničenie a napriek všetkým svojim telesným prípravám budú stále nepripravení na to, čo prichádza na zem. Sú to tí, ktorí napriek všetkým svojim svetským úsiliam sú v skutočnosti sami proti sebe a nevedia o tom. Sú skutočne poľutovaniahodní. Poľutujte tých úbohých ľudí, ktorí sú v tejto poslednej dobe v ekumenickom hnutí, lebo oni to nazývajú Božím hnutím, aj keď je to od satana. Ľutujte tých, ktorí nepoznajú prekliatie organizácie. Ľutujte tých, ktorí majú toľko krásnych kostolov, také krásne fary, tak skvelo vycvičené zbory, takú ukážku blahobytu a takú vážnu a úctivú formu uctievania. Ľutujte ich, nezáviďte im. Späť k tým starým skladištným budovám, späť k tým pološerým miestnostiam, späť k pivniciam, späť k tomu: menej zo sveta a viac od Boha. Ľutujte tých, ktorí si robia veľké nároky a hovoria o svojich daroch. Cíťte s nimi ako s predmetmi súcitu, lebo čoskoro sa stanú predmetom hnevu.
W. M. Branham, Výklad siedmich cirkevných vekov - 9.kapitola