Počuj, ó, Bože, môj krik! Pozoruj na moju modlitbu! Od konca zeme volám na teba, keď nyje moje srdce; zaveď ma na skalu, ktorá je vyššia odo mňa! Lebo si mi býval útočišťom, pevnou vežou pred nepriateľom. Budem bývať v tvojom stáne na veky; utečiem sa do skrýše tvojich krýdel. Sélah. Lebo ty, Bože, si počul moje sľuby; dal si mi dedičstvo tých, ktorí sa boja tvojho mena. Pridaj dní ku dňom kráľovým, a nech sú jeho roky jako pokolenie a pokolenie. Nech býva na veky pred Bohom. Nastroj milosť a pravdu, aby ho ostríhaly. Tak budem spievať tvojmu menu žalmy až na veky plniac svoje sľuby deň po dni. (Žalmy 61:2-9)Povedzme, že je okolo štvrtej hodiny v nedeľu ráno. Sára a Abrahám sa prechádzajú po raji. A zrazu niekto klope na dvere. A Jób ide ku dverám a otvorí ich, aby videl, kto to klope a kto to prichádza ráno o takomto čase. A pozrie, vystrie ruku; a hovorí, „To je môj Vykupiteľ, ktorého som tam vtedy videl, keď sa blýskalo. Viem, že On žije a že sa postaví v posledných dňoch na zemi. To je On.“ Abrahám povedal, „Čo si povedal, Jób?“ Pozrie sa ponad jeho plece, povedal, „Poď sem, Sára, pozri sa sem. Pozri, kto je dnes ráno pri dverách.“ „Áno,“ povedala Sára, „to je Ten, ktorý mi bol otočený chrbtom a ja som sa smiala v stane a On o tom vedel. To je to. Je to On!“ Tu prichádza Daniel, ponáhľa sa a pozerá sa ponad Sárine plece; povedal, „To je tá Skala, ktorú som videl, Skala, ktorá bola odštiepená z vrchu bez pričinenia rúk.“ Hneď potom pribehne Ezechiel; povedal, „To je to koleso v strede kolesa, ktoré som videl, ako sa otáča a visí hore vo vzduchu.“ To je ten mocný Premožiteľ. Ó, ako Ho potom počujeme, ako im povedal, „Poďte, deti, boli ste verní nad mnohým. Poďte; dnes ráno odchádzame. Už ste tu boli dosť dlho. Ideme vyššie.“ Ó, Bože, nech by to bola túžba cirkvi. Poďme vyššie. Vytiahnime naše kolíky zo zeme Egypta.
W. M. Branham, Mocný premožiteľ, 58-0610