Ostríhaj moju dušu a vytrhni ma, aby som sa nehanbil, lebo sa k tebe utiekam. Nech ma ostríhajú bezúhonnosť a priamosť, lebo očakávam na teba. Vykúp, ó, Bože, Izraela zo všetkých jeho súžení. (Žalm 25:20-22)
Aké ľahké by to pre mňa bolo, ísť a odkázať jednu kázeň Evanjelia, odísť domov, ísť do postele a zabudnúť na to. To nie je to. Som vyzvaný čeliť každému démonovi, ktorý je prítomný. Mám kritikov, ktorí sedia a čakajú na to, aby som povedal jedno slovo, o ktorom vedia, že ak by som ho povedal zle, oni by sa rovno na to zavesili. A tam by to išlo. Musím byť opatrný.
A preto prichádzam pod pomazaním, niekoľko hodín pred zhromaždením sa modlím, prosím Boha, aby mi pomohol. Zostávam v miestnosti, až kým nepociťujem Jeho Prítomnosť. Prichádzam tam, nikto sa so mnou nerozpráva. Neprehodí sa ani jedno slovo, jedine ak tak, "Dobrý večer," alebo niečo také, až kým nevojdeme do budovy, potom ďalšie zavolanie je sem hore, pretože nerád sa rozprávam s ľuďmi. Ak to robíte, ak začínajú videnia a začnete sa rozprávať s ľuďmi, potom ma to jednoducho oslabí.
Každé videnie ma robí po celý čas slabším a slabším. Tým pádom, priatelia, moja služba nie je osobný kontakt jeden s druhým; ide o to vyvýšiť Ježiša Krista, aby tak každý mohol vidieť Jeho Prítomnosť. Potom sa pozrite a žite, každý jeden z vás. Pozrite sa a verte, to je všetko, o čo ide.
V Afrike a rôznych krajinách, kde sme s bratom Baxterom slúžili v Mene Pánovom, pracovalo to úžasne. Počul som ľudí hovoriť, že potom, ako zhromaždenie skončilo, videli Pána predviesť jednu ohromujúcu vec, bolo ich naraz uzdravených asi tisíce, jednoducho doslovne tisíce vstali z kresiel, lôžok a nosítok.
Vidíte, v človeku aj tak nie je nič, čo by vás mohlo uzdraviť. Ja som len váš brat. Ak by existoval nejaký spôsob, ako by som mohol niekoho uzdraviť, a neurobil by som to, bol by som krutý v srdci, vidieť malé trpiace deti a ľudí so srdcovými problémami a rakovinou, také veci, ktoré by ich rovno zabili. Ich doktori možno urobili všetko, čo pre nich vedeli urobiť, a nie je nič, čo by im mohlo zachrániť život. Volajú o milosť od Boha.
Život pre mňa nie je pohodlná posteľ plná kvetov; mám svojich kritikov. Ale musím ich mať. Ježiš povedal, že musím. Ježiš povedal, že všetci, ktorí Ho nasledovali, to tak musia mať. On ich mal a ja ich musím mať. Ale z úplných hlbín môjho srdca, a Boh pozná úprimnosť môjho srdca, ja sa len snažím robiť to najlepšie, čo môžem, aby som nejako pomohol úbohému trpiacemu ľudstvu, keď je ich posledná šanca preč, čo sa týka lekára, snažím sa urobiť, aby boli zdraví.
Keď dostanem možnosť večer spať, môžem si ľahnúť s touto myšlienkou v mysli, "Urobil som to najlepšie, čo som mohol. Urobil som všetko, čo viem, aby som mojim spoluobčanom, pútnikom, cestovateľom na ceste domov do neba, urobil život o trocha príjemnejším." A verím, že to takým spôsobom prijmete.
W. M. Branham, Našli sme Ho, 54-0825