Takže sa musia báť tvojich zázrakov i obyvatelia najďaľších zemí; pôsobíš to, aby plesali východiská rána a večera. Navštevuješ zem a štedre ju polievaš; hojne ju obohacuješ. Potok Boží je plný vody. Pripravuješ im zbožie, lebo ju tak spravuješ. Zvlažuješ jej brázdy, urovnávaš jej hrudy; kypríš ju hojnými dažďami; žehnáš jej plodiny. Korunuješ rok svojou dobrotivosťou, a tvoje šľapaje kropia tukom; kropia pastviská na pustinách, a brehy sa prepasujú plesaním. Pažite sa odievajú stádom jakoby rúchom, a doliny sa pokrývajú obilím; pokrikujú radosťou a prespevujú. (Žalm 65:9-14)Hovoril som tu, nie je to dávno, ako som bol v Afrike a pozoroval malú ovečku tam, kde domorodci mali malú ohradu. A oni nechali toho malého kamaráta tam vonku a on sa pásol. A zrazu začal byť skutočne nervózny, myslel som si, “Čo je s tým malým kamarátom?” Ako som sa pozeral, on to nemohol vidieť, ale v diaľke, tam bol veľký, žltohrivý lev, plaziaci sa cez trávu. Ucítil tú malú ovečku a robil si k nej cestu. Vidíte, on bol iba nervózny. Nevedel prečo. Niekedy to nazývame predtucha. No, dôvod, prečo bol nervózny, nevidel leva, ale len niečo, vedel, že smrť číha niekde nablízku. Svet sa zdá byť v rovnakom stave, vie, že niečo visí vo vzduchu, niečo sa ide stať. To dvíha tlak, samozrejme, hriešnikovi. Ale Kresťan, ktorému je predstavené Slovo, by mal vedieť, že to je príchod Pánov. Malo by to spôsobiť v Kresťanovi jubilejnú slávnosť, keď vie, že koniec je nablízku. Niekto mi pred nejakým časom povedal, “Brat Branham, ty ľudí strašíš, keď im hovoríš, že On môže prísť každú chvíľu.” Povedal som, “Straším akých ľudí? Nie Jeho ľudí,” Vidíte? To je najlepšia správa, ktorú môžeme počuť. To je to, na čo čakáme. “Ajhľa, Ženích prichádza!” To je to, prečo žijeme. To je tá hodina, pre ktorú žijeme. Nepoznám nič, čo by mohlo byť väčšie ako tá hodina. Ale pre hriešnikov, samozrejme, to je strašná vec. Niekedy som tam alebo tam na rôznych miestach, kažúc, ale niekde musím urobiť tú poznámku, možno, že je to tu. Ale keď búrka prichádza na vyprahnutú krajinu a môžeme cítiť ten chladný vánok, vieme, že prichádza dážď. Malo by nás to urobiť radostnými, keď to môžeme cítiť, pretože ten vzduch prešiel cez dážď, a to je len oznámenie toho, že prichádza dážď. A keď Kresťania vidia veci, ktoré sa dnes dejú, je to upozorňujúcim oznamovaním príchodu Pánovho. Možeme cítiť vánok toho, že je to nablízku. Aký je to osviežujúci pocit pre tých, ktorí sa neboja búrky, že majú miesto, kde sa môžu uchýliť.
W. M. Branham, Vypustiť tlak, 62-0609E