Chváľte ho v jeho mnohej hrdinskej sile! Chváľte ho podľa mnohého jeho veličenstva! (Žalm 150:2)
Ježiš, verný Slovu Otca, “Ja robím len to, čo Mi hovorí Otec. Je napísané - človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom Slove, ktoré vychádza z úst Božích.” Ježiš, vždy verný tomu Slovu, prišiel taký čas, že stratil všetkých priateľov, ktorých mal. Každý Ho opustil a odišiel preč: všetci. A ľudia videli, ako Ho zosmiešnili, vysmiali a stratili v Neho dôveru. “Ako môže človek, ktorý dokázal prehovoriť ku mŕtvemu v hrobe a vzbudiť ho. Ako môže človek, ktorý mohol predpovedať udalosti tak, že to nikdy nesklamalo, stáť pred súdom, kde ho trhajú za bradu, až krváca po tvári, a opití vojaci pľujú na Neho, dávajú Mu na hlavu handru a bijú Ho palicou po hlave a hovoria - prorokuj a povedz nám, kto Ťa udrel; budeme veriť”?
No, učeníci proste odišli preč, povedali, “Ó ...”
Vidíte, oni tak rýchlo zabudli na to, čo Boh robil. Ako povedal Mojžiš pri Červenom Mori, keď tam stál a povedal, “Boh urobil desať mimoriadnych zázrakov a vy sa stále dopúšťate prestúpenia, že neviete, že On je stále Boh?” On tam išiel a udrel tú krajinu; položil kliatbu na ten kraj. Vyviedol žaby, blchy, muchy, všetko možné, a závan, ktorý zabil všetkých prvorodených, a anjel smrti prešiel cez tú krajinu, a predsa ho tí ľudia nechceli nasledovať pri Červenom Mori. Ako rýchlo, tak rýchlo, ako vaša popularita... Keď uvideli tie blyštiace sa kopije tých stotisíc ľudí, ktorí takto prichádzali, alebo možno milión, a hukot vozov, a ako sa víri prach, vzdali sa a odpadli, “A, Mojžiš, tam sme mali zomrieť.” Vidíte? A Boh povedal, že ich nechal zomrieť na púšti, pretože neverili. “Mojžiš, tvoja služba je odpísaná; to je to. Ty už viac nie si.” Vidíte, oni tomu nerozumeli. Nechápali to.
A teraz tá istá vec bola, keď Ježiš, mladý rabbi alebo učiteľ, alebo prorok z Galilee, keď robil všetky tie zázraky a všetko, “Ako vôbec mohol niečo také tolerovať? Ako mohol dovoliť, že Ho nejaký človek zviazal reťazou, keď On mohol prelomiť pečať hrobu a vytiahnuť mŕtveho človeka z večnosti? Ako to mohol urobiť, keď mohol prehovoriť ku mŕtvemu synovi jednej vdovy a vzbudiť ho znovu do života; a Lazára, mŕtveho a zhnitého v hrobe, a priviesť ho von odtiaľ? Ako sa mohol postaviť a povedať, “Ja som Vzkriesenie a Život; Ten, kto verí vo Mňa, keby aj zomrel, žiť bude. Ten, kto verí vo Mňa, nikdy nezomrie.” A stál tam a bol zviazaný reťazami a pľuli Mu do tváre, a neotvoril Svojich úst”? Učeníci si pomysleli, “On stratil Svoju službu.” Áno, to je to, čo sa deje. Bože, tento biedny svet...
W. M. Branham, Na akom stupni je teraz moja služba, 62-0908