Bože, pospieš ma vytrhnúť, Hospodine, ponáhľaj sa mi na pomoc! Nech sa hanbia a rumenejú tí, ktorí hľadajú moju dušu! Nech uhnú zpät a stydia sa tí, ktorí chcú moje zlé. Nech sa obrátia zpät pre svoju hanbu tí, ktorí vo zlom hovoria: Aha, aha! Nech sa veselia a radujú v tebe všetci, ktorí ťa hľadajú, a tí, ktorí milujú tvoje spasenie, nech vždycky hovoria: Nech je velebený Boh! Ale ja som biedny a chudobný; Bože, ponáhľaj sa ku mne! Mojou pomocou a mojím vysloboditeľom si ty! Hospodine, neodkladaj! (Žalm 70:2-6)Čo urobil Dávid? Vzal malý prak, vyšiel a vytrhol tú malú ovečku z tlamy leva. Pomyslite na ten prak, ako on išiel pre tú ovečku. Kto na svete by to urobil? Povedzte mi, kto by to urobil, zodvihnite svoju ruku. Poviem vám rovno, že sa mýlite. Ani nevidíte, že by som ja zodvihol svoju ruku. Nie, nešiel by som po ňom ani s tri-nula-šestkou, sotva. Ale on za ním šiel s prakom, s kúskom kože na dvoch kúskoch povrazu, s tým sa takto točilo. Lebo keď prišiel ten čas, že Goliáš sa začal chvastať, on išiel na Goliáša a povedal, "Boh nebies mi dal, aby som vyslobodil ovcu z tlamy leva a z tlamy medveďa." On vedel, že to nebol prak. To bola moc Božia, ktorá išla s ním. On bol Ten, ktorý priviedol tú ovcu späť. A to je to, čo my dnes hovoríme. Boh má Dávidov postavených vôkol (tak veru), ktorí kŕmia Otcove ovečky. A z času na čas príde nejaký nádor alebo rakovina alebo niečo také, čo sa vymyká z rúk lekára. To Dávida nezastaví, on bude ďalej prenasledovať tú osobu s tým malým prakom, "Proste čokoľvek v Mojom Mene a bude vám dané." Nezáleží mi na tom, či sa lekári budú smiať a každý si z neho bude robiť žarty, on jednako pôjde rovno za ním, aby priviedol tú ovečku späť do ovčinca. Tak veru. "To je Božie dieťa, daj od neho svoje ruky preč." On toho leva zrazil k zemi a potom sa ten lev postavil, on ho schmatol za bradu a zabil ho. Tenký, hrdzavý chlapec, vážil možno štyridsať alebo štyridsaťpäť kilogramov.
W. M. Branham, Adopcia, časť 4: Adopcia alebo umiestnenie, 60-0522E