Hospodine, nekáraj ma vo svojom hneve a netresci ma vo svojej prchlivosti! Lebo tvoje strely uviazli vo mne, a tvoja ruka ťažko dolieha na mňa. Nieto ničoho celého na mojom tele pre tvoje žehranie, niet pokoja v mojich kostiach pre môj hriech. Lebo moje neprávosti sahajú nad moju hlavu; sú jako ťažké bremeno, ťažšie sú než to, čo ja môžem uniesť. Moje rany smrdia a tečú hnisom pre moje bláznovstvo. Zohnutý som a zronený až veľmi; smutný chodím deň ako deň. Lebo moje bedrá sú plné bridu, a nieto celého miesta zdravého na mojom tele. Zomdlený som a zdrtený náramne; revem od desu svojho srdca. (Žalm 38:2-9)
Synovia Boží budú prijímať nejakú seminárnu predstavu o tom, namiesto Slova Božieho. Vidíte? To isté urobil Adam - utratil svoje práva. A keď to urobil, išlo to rovno naspäť. Či nemôžete vidieť, kde boli tieto veky? Vidíte? Odišlo to naspäť ku originálnemu Držiteľovi. A Ján, v Duchu, stojí tam hore v Nebi - on tam bol práve teraz zodvihnutý z cirkevných vekov - videl tie cirkevné veky, a potom bol zobratý hore, vo štvrtej kapitole. On povedal, "Poď vyššie hore. Ukážem ti veci, ktoré majú prísť."
A on videl Jedného sediaceho na tróne, s touto Knihou vo Svojej ruke, vo Svojej pravej ruke. Rozmýšľajte o tom. No, a potom, v tej Knihe bola právna listina na vykúpenie, a ona bola zapečatená Siedmimi Pečaťami. A potom vystúpil nejaký anjel, silný anjel, ktorý hlásal veľkým hlasom, "Kto je hodný otvoriť tú Knihu; aby vzal tú Knihu? Kto môže otvoriť tie Pečate? Kto môže otvoriť túto Knihu?" Vidíte, ten anjel sa to pýtal. Ján to videl a povedal, "Nuž, kto je hodný? Nech On ..." Ó! Možno, že to len tak pociťujem, ale ... "Nech On ..." povedal anjel, "Nech On..."
Tu je tá Kniha Vykúpenia! Tu je plán vykúpenia! Tu je ten jediný spôsob, ako kedy môžete byť vykúpení, pretože tu je právna listina na vykúpenie celých nebies a zeme! "Nech On predstúpi, ak môže." Ó! "Teraz hovor, alebo naveky mlč. Nech predstúpi a zažiada tú Knihu. Kto je hodný to urobiť?" A Ján povedal, že nikto na Nebi nebol nájdený hodný, nikto na zemi nebol nájdený hodný, nikto pod zemou, kto kedy žil a zomrel, nebol nájdený hodný. Nikto nebol nájdený hodný.
A volanie anjela bolo, aby sa zjavil Príbuzný Vykupiteľ. Boh povedal, "Ja mám zákon; Príbuzný Vykupiteľ môže byť náhradou." Kde je ten Príbuzný Vykupiteľ? Kto je schopný ju vziať?
A prechádzalo to od Adama celou cestou cez všetkých tých apoštolov a prorokov a všetkých ďalších, a nikto nebol nájdený. Nuž, čo s tým? Nikto na Nebi, nikto na zemi, nikto, kto kedykoľvek žil... Stál tam Eliáš. Stál tam Mojžiš. Stáli tam všetci tí apoštolovia. Všetci tí, ktorí už zomreli - všetci tí svätí mužovia - Jób, tí mudrci. Každý jeden tam stál, a nikto nebol hodný ani len pozrieť na tú Knihu, a nie to ešte vziať ju a zlomiť jej Pečate.
Nuž, kde tam prichádza pápež a všetci títo? Kde je váš biskup? Kde je naša hodnosť? My sme nič. Je to tak.
W. M. Branham, Medzera medzi cirkevnými vekmi a Pečaťami, 63-0317E