A tak, keď pristupujeme ku prijímaniu večeri Pánovej, to nie je len vec, o ktorej povieme, "Idem sem a budem jesť nejaký chlieb, a budem veriť, že som kresťan." Ale ak ste si všimli, Biblia hovorí, "Ten kto by jedol a pil nehodne, bude vinný Krvi a Tela Pánovho." Vidíte? Vy musíte žiť pred Bohom i pred ľuďmi život, ktorý ukazuje, že ste úprimný.
Nuž, posuňme sa ešte kúsok ďalej. V Starom Zákone, keď sa prinášala obeť, to bolo ustanovenie alebo nariadenie. A tak isto vodný krst je nariadenie, tak isto umývanie nôh je nariadenie, tak isto večera Pánova je nariadenie. "Požehnaný, ktorý vykonáva všetky Jeho nariadenia, zachováva všetky Jeho ustanovenia, všetky Jeho prikázania, aby mal právo vojsť do Stromu Života."
A tak, všimnite si teraz, že tam prv, to bolo Božím nariadením priniesť do zhromaždenia obeť, do chrámu na oltár a obetovať svoj dar, za svoje hriechy, obeť baránka. A tak, môžem si predstaviť, ako po ceste prichádza nejaký židovský brat, vedomý si toho, že je vinný a ide ku oltáru, alebo ako privádza svojho tučného vola, alebo býka, alebo čokoľvek mal, alebo barana, baránka, či niečo iné. Viedol to celou cestou, tak prosto ako len mohol, išiel tam zachovávajúc Božie nariadenie tak úprimne ako len mohol.
Potom položil na neho svoju ruku, vyznávajúc svoje hriechy, a kňaz to vkladá (tie jeho hriechy) na toho baránka, a potom tomu baránkovi podrezal hrdlo a ten zomiera za toho človeka. A ten krvácajúci baránok sa zmieta a ruky toho človeka boli celé od krvi, i celý bol od nej ofŕkaný, pri tom ako ten biedny baránok krvácajúc zomieral. On si mohol uvedomiť že zhrešil a niečo muselo zomrieť na jeho mieste. A tak, on namiesto svojej smrti obetoval smrť toho baránka. Vidíte? Ten baránok zomrel na jeho mieste. Ten človek to činil úprimne, z hĺbky svojho srdca.
Nakoniec, keď sa to stále a stále opakovalo, stále a stále to tak činili, až sa to pre nich stalo nakoniec tradíciou. Božie prikázania sa pre ľudí stali tradíciou. A potom sem prichádza, "Aha, dnes je tu ten a ten [Dr., kazateľ], možno bude lepšie keď teraz pôjdem. Ó, radšej obetujem vola." A ide, "Aha, Pane, tu je môj vôl." Vidíte, tam v tom už nebola žiadna úprimnosť, vôbec nemali do toho porozumenie.
Nuž, my nechceme takto prijímať večeru Pánovu. Tak isto je to s prichádzaním ku stolu Pánovmu.
65-1212