Boh hovoril vo svojej svätosti; veseliť sa budem. Rozdelím Síchem a rozmeriam dolinu Sukkót. Môj je Gileád, môj je i Manasses, a Efraim silou mojej hlavy, Júda môj zákonodarca. Moáb mi je nádobou na umývanie. Na Edoma zahodím svoju obuv; budem jasať nad Filišteou. Kto ma vovedie do ohradeného mesta? Kto ma sprevodí až do Edoma? Či azda nie ty, Bože, ktorý si nás bol zavrhol a nevychádzal si, Bože, s našimi vojskami? Udeľ nám pomoci pred naším protivníkom; lebo márna je pomoc človeka. V Bohu dokážeme hrdinskú silu, a on pošliape našich protivníkov. (Žalm 108:8-14)
Tak teraz si všímame, že Moáb tu je typom cirkvi. Oni práve zabili nejakých kráľov a odklonili nepriateľa, všetko zabili, vzali zem do vlastníctva a presťahovali sa do Moábu.
No, Moáb nebol v žiadnom prípade pohanský národ. Moáb bol národom, ktorý slúžil tomu istému Bohu, ktorému slúžil Izrael. A Moábska zem pôvodne rozpočala Lotovým synom, skrze jeho vlastnú dcéru. A on, tým, že bol zakladateľom tohto národa, a zorganizoval svoje celebrity, a tak ďalej. A učinil z toho veľký národ. A oni sa rozmnožili a išli ďalej.
A tak Izrael bol semenom Abraháma, nie Lóta. Izrael prišiel z Izáka, Jákoba. A Izrael vyklíčil z tých dvanástich kmeňov od Jákoba, ktorý bol neskôr nazvaný „Izrael“, pretože zápasil s Pánom.
Tak v tomto a vy ľudia tam vonku na telefónoch, chcem najprv povedať, že ja nechcem byť kritický, a dúfam, že nie som. Ale Posolstvo, ktoré mi bolo dané, ja musím byť verný tomu Posolstvu, inak by som bol pokrytcom. Rozumiete? Ja nemôžem povedať nič viac ako to, čo som poslaný povedať. A ja si myslím, že tým veľkým nepriateľom kresťanskej spoločnosti dnes sú organizované cirkvi. Verím z celého svojho srdca, že sa to nakoniec vyformuje do znamenia šelmy, ktoré môžem, myslím, že ho môžem dokázať skrze Bibliu s Božou pomocou. Už som to urobil. A to sa vyformuje do znamenia šelmy, do federácie cirkvi. Pretože Boh nikdy v žiadnom čase neuznal nejakú ordinovanú cirkev, organizovanú cirkev, nikdy. Nikdy to neurobil. A zakaždým, ako človek urobil organizáciu, Duch Boží to opustil a nikdy sa znovu nevrátil. Opýtajte sa ktoréhokoľvek historika, alebo si to môžete prečítať sami. Nikdy. Keď sa zorganizovali, Boh to odložil na policu a tam to išlo. Tam to zostalo, odvtedy a ďalej. Oni rástli v počte členov, ale nikdy nie v prebudení Ducha, nikdy, nikdy viac.
Moáb je tu takým typom, pretože oni boli organizovaným národom vo svojej vlastnej zemi, ako vo svojej vlastnej denominácii. A tam mali vlastné náboženstvá. A ich náboženstvo bolo to isté náboženstvo, ktoré mal Izrael. Oni boli Moábitmi a verili v Boha Jehovu, ale boli organizovanou skupinou ľudí.
W. M. Branham, Mení Boh niekedy Svoju myseľ ohľadne Svojho Slova?, 65-0418E