Len drž moju ruku, ako sa hýbem vpred

 Inspiro, Rodinný oltár 3   17. mája 2022   admin


Bol som bez rozumu a nevedel som; jako čo hovädá nerozumejú ničomu, taký som bol u teba. A však som bol vždycky s tebou, lebo si ma pojal za moju pravú ruku. Veď ma podľa svojej rady a potom ma vezmi do svojej slávy. Koho by som mal na nebi? A popri tebe nemám v nikom záľuby na zemi! Moje telo i moje srdce hynie, ale skalou môjho srdca a mojím dielom je Boh na veky. Lebo hľa, všetci tí, ktorí sa vzďaľujú od teba, zahynú! Vytneš každého, kto cudzoloží odchádzaním od teba. Ale mne je dobre blížiť sa Bohu. Pána Hospodina som učinil svojím útočišťom, aby som, Pane, rozprával všetky tvoje skutky. (Žalm 73:22-28)
Jednej noci, keď Billy Paul, tu, môj chlapec, bol maličkým, drobným chlapčekom. A žili sme v malej dvojizbovej chatke. A moja žena navoskovala linoleum na dlážke a bolo tam na tej dlážke skutočne šmykľavo a v druhej izbe sme mali staré vedro, v kuchyni: mali sme dve izby. A spali sme v prednej izbe a v druhej izbe bola kuchyňa. A tam bolo vedro s vodou a naberačkou. A tak on sa zobudil a povedal, „Ocko?“ A ja som povedal, „Čo je?“ Malý, drobný chlapček. Povedal, „Chcem piť.“ A ja som povedal, „No,“ ó, bol som taký unavený a, ó, chodil som na obchôdzku. Povedal som, „Srdiečko, mohol by si si tam ísť zobrať pitie? Je priamo tam za dverami.“ Povedal, „Ocko, poď so mnou.“ A ja som povedal, „Ó, srdiečko, nie je tam nič, čo by ti ublížilo; len choď za dvere.“ Povedal, „Ocko, bojím sa ísť, kým nepôjdeš so mnou.“ Pomyslel som si, „Úbohý malý chlapček.“ To je pravda. „Bože, aj ja sa bojím ísť, pokiaľ nepôjdeš so mnou. Otče, viem, že je všetko v poriadku. Ty si ustanovil kazateľov, aby kázali Evanjelium, ale bojím sa, ak so mnou nepôjdeš. Poď so mnou.“ Tak som vstal, prehodil si košeľu a vzal som ho za ruku. Začali sme prechádzať izbou. A práve, ako sme začali prechádzať izbou, ona tam mala položenú jednu z handier a ten malý chlapček sa šmykol a bol by spadol rovno na tvár, keby som ho nedržal. A ja som ho zadržal, takto, aby som ho ochránil od pádu na tvár. Pomyslel som si, „Skutočne, Bože, to je pravda. Len drž moju ruku na týchto klzkých, tmavých miestach a rôznych veciach, kým hľadám vodu Života. Len drž moju ruku, ako sa hýbem vpred.“

W. M. Branham, Uzdravenie Jairovej dcéry, 55-0227E