(W. M. Branham, úryvok z knihy Výklad siedmich cirkevných vekov ... 3.Kapitola - Efezský cirkevný vek)
Zjavenie 2:6: “Ale to máš, že nenávidíš skutkov mikulášencov, ktorých to skutkov i ja nenávidím.”
No, sú dva názory na to, kto boli mikulášenci. Jedni hovoria, že to bola skupina odpadlíkov, ktorých zakladateľom bol Mikuláš z Antiochie, prozelyta, ktorý sa stal jedným zo siedmich diakonov v Jeruzaleme. Mali pohanské slávnosti a boli najnečistejší vo svojom správaní. Učili, že na to, aby človek ovládal zmysly, musí najprv celú oblasť poznať cez prežitie. Prirodzene, tým dali voľný priechod takej neviazanosti, že úplne upadli. Tak, že ich nazývali dvomi menami zo Starého zákona, ktoré symbolizovali takéto výstrednosti: Balám a Jezábeľ. Zatiaľ čo Balám ľud skazil, a tým si ho podrobil, hovorilo sa, že Mikuláš urobil to isté. Túto skupinu pravdepodobne z Efezu vyhnali a našla miesto v Pergame, kde sa usadila.
Ale problém ohľadom tohoto názoru je ten, že to nie je pravda. V histórii o tom vôbec nič nenájdeme. Je to v najlepšom prípade len tradícia. Prijať toto stanovisko by znamenalo, že Efezský cirkevný vek má len historický význam a neprenáša nič do dnešnej doby. Toto ale nie je pravda, lebo čokoľvek v ranej cirkvi začalo, musí pokračovať v každom veku, až je to nakoniec Bohom buď požehnané a vyvýšené, alebo, ako niečo nečisté, zničené v ohnivom jazere. To, že táto tradícia je presne proti Písmu, je jednoducho zaznačené v Zjavení 2:2. Efezská cirkev tých zlých NEMOHLA ZNIESŤ. Museli ich vyhnať, lebo by nemalo zmysel hovoriť, že ich nemohli zniesť. Keby ich neboli vyhnali, potom by ich znášali. V šiestom verši sa teda píše, že ich činy nenávideli. Tak táto skupina nikolaitov zostala časťou prvého veku a koná svoje skutky. Skutky boli nenávidené, ale tí ľudia neprestali účinkovať. Tak vidíme semená v Efeze, ktoré sa budú rozvíjať a stanú sa učením, ktoré pôjde rovno k ohnivému jazeru a rovno do neho.
Kto sú títo nikolaiti (mikulášenci)? Toto slovo pochádza z dvoch gréckych slov: nikao, čo znamená podrobiť si, a lao, čo znamená laici. V skutočnosti v tejto ranej cirkvi niekto robil niečo, čo podrobovalo laikov. Ak laici boli podrobovaní, potom tam musela byť nejaká “autorita”, ktorá to robila.
Čo to bolo, čo sa v tej cirkvi dialo, že to Boh nenávidel? To, čo sa dialo vtedy a deje sa i dnes, to je presne to, čo slovo “nikolaiti” znamená. Ľudia boli podmanení nejakým spôsobom, ktorý bol úplne v protiklade k Slovu Božiemu.
Aby sme porozumeli pravý význam toho, do čoho sa teraz chceme zahĺbiť, musím vás upozorniť, aby ste vždy pamätali na to, že náboženstvo (alebo, ak chcete, duchovné záležitosti) pozostáva z dvoch častí, ktoré sa vzájomne prelínajú, ale sú v takom protiklade ako čierne a biele. Náboženstvo a duchovný svet pozostávajú z tých dvoch stromov, ktoré mali svoje korene v záhrade Eden. Oba, Strom Života a Strom poznania dobrého a zlého, stáli uprostred záhrady a ich vetvy sa nepochybne preplietali. Tak v Efezskej cirkvi je ten istý paradox. Cirkev sa skladá z dobrých a zlých. Cirkev tvoria dve révy. Sú ako pšenica a kúkoľ, ktoré rastú vedľa seba. Ale jedno sú tí PRAVÍ, to druhé tí FALOŠNÍ. Boh bude hovoriť KU každému z nich a O každom z nich. Bude ich nazývať cirkvou. A len tí vyvolení budú v skutočnosti vedieť, ktorý je pravý Duch. Len vyvolení nebudú zvedení. Matúš 24:24: “Lebo povstanú falošní Kristovia a falošní proroci a budú činiť veľké divy a zázraky, tak, že by zviedli, ak by to bolo možné, i vyvolených.” Už na počiatku ranej cirkvi (veľmi krátko po Letniciach) sa nepravá réva omotala okolo Pravej a nachádzame tam tieto skutky nikolaitov. A budeme nachádzať tohoto ducha, ako bojuje proti tej Pravej Réve, až kým ho Boh nezničí. Pochopili ste to?
Dobre! Aká bola duchovná klíma v tej cirkvi? Opustila svoju prvú lásku. To, že opúšťala svoju prvú lásku k Slovu Božiemu, nám bolo zjavené ako odpadávanie od originálu, čo boli Letnice. Po anglicky to znamená, že táto cirkev bola v nebezpečenstve, že bude daná preč spod vedenia Duchom Svätým, spod vlády Ducha. Presne toto sa stalo po tom, čo Mojžiš vyviedol Izrael z Egypta. Boží spôsob bol viesť ich ohnivým oblakom, prorockou rečou, zázrakmi a znameniami a Bohom danými divmi. Toto malo byť dosiahnuté skrze ‘Bohom-vybraných’, ‘Bohom-určených’, ‘Bohom- uschopnených’ a ‘Bohom-poslaných’ mužov, a tým by bol celý tábor ovládaný hnutím Ducha Svätého. Oni sa búrili a chceli súhrn pravidiel a vyznaní podľa ktorých by išli. Potom chceli kráľa. Chceli byť presne takí ako svet a odišli do úplného odpadnutia a zabudnutia. Presne takto začal prvý vek a ďalej to bude horšie a horšie, až bude Duch Svätý úplne odmietnutý a Boh bude musieť ľudí zničiť.
Pozrite sa, ako to v ranej cirkvi začalo. Nazývalo sa to skutkami. Potom sa to stalo učením. Stalo sa to vzorom. Stalo sa to neústupnou cestou. Nakoniec to prevzalo vedenie a Boh bol odstrčený nabok. Ó, začalo to tak nepatrne, tak potichu, tak nenásilne. Vyzeralo to tak dobre. Zdalo sa to zdravé. Potom sa to mocne uchytilo a tak ako pytón vytlačilo dych a zabilo všetku duchovnosť, ktorá bola v cirkvi. Ó, tá falošná vínna réva je tak chytrá. Je ako anjel svetla, až kým sa vás nezmocní. No, chcem povedať, že verím vo vedenie. Ale nie je to vedenie ľuďmi, v ktoré verím. Verím vo vedenie Ducha Svätého, ktoré prichádza cez Slovo. Verím tiež, že Boh dal do cirkvi ľudí, ktorí sú obdarení Duchom, a oni budú udržiavať cirkev v poriadku. Tomu verím. Tiež verím, že cirkev riadia ľudia, ktorých Boh posiela, aby sa toho ujali. Ale táto vláda sa deje SKRZE SLOVO, takže v skutočnosti to nie sú ľudia, ktorí vládnu, ale DUCH BOŽÍ, lebo Slovo a Duch sú JEDNO. Židom 13:7: “Pamätajte na svojich vodcov, ktorí vám hovorili Slovo Božie, a pozorujúc, aký bol ich východ, to jest koniec ich obcovania, nasledujte takú vieru.”
Ale hľaďte, čo sa vtedy stalo. Falošná réva sa dostávala k moci a učila, že vláda ľudí je správna. Učila, že cirkev musí byť riadená. Učila, že ľudí treba držať pod kontrolou. Ale namiesto toho, aby sa toto dialo Božím spôsobom, oni jednoducho zobrali autoritu a prevzali všetku duchovnú moc do svojich rúk a vyšli s takzvaným svätým kňazstvom, ktoré stálo medzi Bohom a ľuďmi. Odišli rovno naspäť k starému Áronovmu systému. Stali sa antikristom, lebo odmietli Jeho prostredníctvo a dosadili svoje vlastné. Boh to nenávidel. Tí Efezskí to nenávideli a každý pravý veriaci to takisto bude nenávidieť. Museli by sme byť úplne slepí, aby sme nevideli, že tá istá vec sa diala počas všetkých vekov, a práve teraz je to najhoršie. To, čo to bolo, bola organizácia. Ona rozdelila ľudí. Ľud Boží má byť jedno. JEDNÝM Duchom sú VŠETCI pokrstení do jedného tela a KAŽDÝ má byť vedený Duchom Svätým a KAŽDÝ má mať podiel na bohoslužbe. Ale ľudia chceli prvenstvo, a tak prevzali kontrolu, biskupi sa stali arcibiskupmi a zavedením titulov obchádzali Slovo Božie a učili svoje vlastné náuky. Doviedli ľudí do toho, že ich poslúchali, a došlo to tak ďaleko, že ich spôsob pobožnosti vôbec nepripomínal prvotné dni po Letniciach. Tieto činy boli počiatkom apoštolskej postupnosti. Od apoštolskej postupnosti bol už len jeden ľahký a rýchly krok k “členstvu v cirkvi” ako k prostriedku spasiteľnej milosti. Slovo bolo zredukované do vyznania viery. Antikrist svojím duchom ovládal cirkev.
Pozrite sa na to dnes. Ak čítate Skutky 2:4 tak ako niektorí ľudia, mohli by ste to čítať takto: “Keď nadišiel deň Letníc, prišiel kňaz s oplátkou a povedal, ‘Vyplaz jazyk,’ a on naň položil oplátku a sám sa napil vína a povedal, ‘Teraz ste prijali Ducha Svätého.’” Neuveriteľné? Ale to je presne to, k čomu nikolaitizmus došiel. Hovoria, “Nestarajte sa o to, čo hovorí Slovo Božie. Vy tomu nemôžete rozumieť. My vám to musíme vyložiť. A okrem toho, Biblia nie je dokončená. Musí sa meniť s dobou a my vám povieme, aké sú tie zmeny.” Aké je to nezhodné so Slovom Božím, ktoré dôrazne hovorí, kedykoľvek je niečo v rozpore s pravdou, “Nech je Boh pravdivý a každý človek lhár.” Nebo a zem pominú, ale ANI JEDNO SLOVO Božie nepominie. Tak sú ľudia vedení ľuďmi, ktorí sa domnievajú, že sú niečím, čím nie sú. Hovoria, že sú zástupcami Krista, ale to, čo sú, to je antikrist.
Tu je iná smutná história. Je to história vodného krstu. V Ježišovej dobe a po Letniciach krstili ponáraním do vody. To nemôže nikto poprieť. Učení ľudia hovoria, že všetko, čo robili, bolo to, že na nich liali vodu, lebo na mnohých miestach bolo možné ľahko nájsť malé priehlbiny s vodou. A keď na nich liali vodu, robili to v mene Otca, Syna a Ducha Svätého, ako keby tieto tituly boli skutočnými menami a ako keby boli traja Bohovia namiesto len jedného. Ale zostaňte v tej organizácii a skúste tam kázať pravdu o ponorení v Meno Pána Ježiša Krista, potom vás vyženú. Nemôžete byť vedení Bohom a zostať tam. To je nemožné.
Pozrite sa, Pavol bol prorok učený Duchom Svätým. Ak Pavol krstil v Meno Pána Ježiša Krista a povedal, že každý, kto by to robil inak, ako to hlása on, bol by prekliaty, potom je načase prebudiť sa a uvidieť, že cirkev už viac nie je vedená Duchom Svätým, ale je ovládaná nikolaitmi. Skutky 20:27-30: “Lebo som sa neutiahol z nejakej príčiny, aby som vám nebol zvestoval celej rady Božej. A tak tedy majte na seba pozor i na celé stádo, v ktorom vás ustanovil Svätý Duch za dozorcov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si dobil vlastnou krvou. Lebo ja viem toto: že po mojom odchode vojdú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stáda. Ba aj z vás samých povstanú mužovia, ktorí budú hovoriť prevrátené veci, aby tiahli učeníkov za sebou.”
Pavol videl, že to prichádza. Ale varoval ich pred týmto chytrým kňazstvom, ktoré príde, aby svojimi falošnými náukami všetko ovládlo. On vedel, že budú zavádzať taký spôsob bohoslužby, ktorý vylúči ľudí z akejkoľvek časti služby v Duchu Svätom. A ešte aj dnes u tých, ktorí tvrdia, že sú slobodní a plní Ducha, nie je medzi laikmi mnoho slobody, a to najlepšie, čo môžeme vidieť, je niekoľko kazateľov s inšpirovaným kázaním, zatiaľ čo stádo tam sedí a snaží sa to stráviť. Toto je ďaleko od toho, čo povedal Pavol, že keď sa všetci zhromaždia, každý je vedený Duchom a každý je zapojený v Duchovnej bohoslužbe.
A cirkev sa tejto lekcii nepriučila ani z Písma, ani z dejín. Zakaždým, keď Boh dáva navštívenie Duchom Svätým a ľudia sú oslobodení, neskoršie sa priväzujú znovu presne k tomu istému, z čoho vyšli. Keď Luther vyšiel z katolicizmu, ľudia nejaký čas zostali slobodní. Ale keď zomrel, ľudia jednoducho zorganizovali to, o čom sa domnievali, že tomu veril, a ustanovili svoje vlastné vyznania a myšlienky a odmietli každého, kto hovoril inak ako oni. Odišli rovno naspäť ku katolicizmu s trochu inou formou. A dnes je mnoho luteránov, ktorí sú ochotní vrátiť sa tam úplne.
Ó, áno! V Zjavení 17 mala tá stará smilnica mnoho dcér. Tieto dcéry sú presne také ako ich matka. Odkladajú Slovo nabok, popierajú dielo Ducha Božieho, podmaňujú si laikov a znemožňujú im velebiť Boha, ak neprichádzajú prostredníctvom nich alebo nimi postaveným vzorom, ktorý nie je ničím iným ako plánom nevery od samého satana.
Kde, ó, kde to duchovne sme? Nachádzame sa na púšti temnoty. Ako veľmi sme sa vzdialili od prvotnej cirkvi! Letnice nie sú nikde v dohľade a Slovo sa nedá nájsť. Apoštolská postupnosť, ktorá je dnes tak rozšírená, sa nenachádza v Slove. Je to ľudský vynález. Nelegálne odstraňuje pravdu, že BOH, NIE ČLOVEK, ustanovil v cirkvi Svojich vodcov. Peter vôbec nebol v Ríme. Ale oni klamú a hovoria, že tam bol. História dokazuje, že tam nebol. Sú ľudia, ktorí čítajú históriu, ale iba pokrčia ramenami, obrátia sa a veria klamstvu. Kde môžete nájsť v Slove nejakého ‘zástupcu Krista’? Nikto nemôže zaujať Jeho miesto, a predsa sa to stalo a ľudia to prijímajú. Kde môžete nájsť, že Boh akceptuje ‘dodatkové zjavenia’, zvlášť, ak ide o zjavenie, ktoré sa nezhoduje s tým, ktoré už raz bolo dané. Oni to jednako prijímajú a odpočívajú na tom. Kde nájdete nejaký ‘očistec’? Kde nájdete nejakú ‘omšu’? Kde nájdete, že sa ‘musia zaplatiť peniaze, aby sa ľudia mohli dostať z pekla’? To nie je v Slove, ale oni z toho urobili svoju vlastnú knihu a skrze to zavládli nad ľuďmi a ovládajú ich strachom. Kde nájdete, že ‘človek má moc odpustiť nám, ako keby bol Bohom’? Výraz “draví vlci” nie je dostatočne silný, aby to vystihol. Nikolaitizmus! Organizácia! Človek nad človekom.
Poďte späť k Bohu! Čiňte pokánie skôr, ako bude príliš neskoro. Pozorujte ten nápis na stene. On hovorí o súde. Ako sväté nádoby boli znesvätené a následkom toho prišiel Boží hnev, teraz bolo Sväté Slovo znesvätené, Duch Boží zarmútený a súd je tu, predo dvermi. Čiňte pokánie! Čiňte pokánie! Vráťte sa k Letniciam. Späť k vedeniu Duchom Svätým. Späť k Slovu Božiemu, lebo prečo by ste mali zomrieť?
W. M. Branham, úryvok z knihy Výklad siedmich cirkevných vekov, par.250-266