úryvok z knihy "Generácia - pripomenutie života proroka", Angela Smith
Dátum narodenia: 23.8.1944 Súčasné bydlisko: Corydon, Indiana
Bol prítomný, keď jeho matke, Hattie Wrightovej Mosierovej bola daná možnosť prosiť o čokoľvek čo by túžila. Jej výber bol večný.
Zdá sa, že brat Branham bol vždy časťou nášho domáceho života; bol takmer ako rodina. On sa skutočne tešil, keď mohol vyjsť vonku na farmu, možno na deň, možno na pár dní. Ak zostal na noc, niekedy zostal v dome, ale mnohokrát zostal vonku v lesoch, viete, len tak meditovať, a potom sa vrátil na ďalšie ráno. Naisto sme s ním mohli rátať, že tam bude počas sezóny veveričiek. A počas neskorej jesene, keď prišiel čas zabíjačky prasiat, mnohokrát tam bol, aby nám pomohol. Zabíjali sme štyri alebo päť prasiat, a potom v ten večer sme mali veľkú porciu čerstvého mäsa. Vždy sme chodili do zboru v Modlitebni, odvtedy, čo si pamätám. Mali sme kravy a ďalšie zvieratá, ktoré sme chovali, tak sme nemohli vždy prísť v nedeľné rána, ale takmer vždy sme šli v nedele večer. Ďalší čas počas roka, kedy nás vždy prišiel pozrieť, bolo vtedy, keď začala sezóna zajacov, čo bolo 10.novembra. V roku 1959 prišiel jedenásteho, čo bol Deň Veteránov, a to je deň, o ktorom väčšina ľudí počula. V ten deň nebola škola, lebo bol sviatok, a ja a môj brat, Wayne, sme boli doma. Brat Branham, Shelby (môj strýko) a ja, len my traja, sme boli v to ráno poľovať na zajace. Skončili sme s večerou, a on len tak rozprával, hovoril príhody o veciach, ktoré sa mu stali. A čo sa stalo potom, je jednoducho niečo, čo skutočne nedokážem vysvetliť. Viem, že ste mohli v tej izbe cítiť nejakú Moc. Potom mama, ktorá veľmi pozorne počúvala, povedala, „To nie je nič iné ako pravda.“ Ďalšia vec, o ktorej viete, on povedal mame, aby žiadala o čokoľvek, čo chce, čokoľvek na svete. A ja si pamätám, ako povedala, že chce spasenie svojich dvoch chlapcov. Neskôr sme boli pokrstení v Modlitebni. Mal som 15 rokov. Brat Branham zosobášil moju mamu a otca, Hattie Wright a Waltera Mosiera, v roku 1940. môjho otca každý volal Watt. Keď 14.januára 1955 zomrel v nehode traktora, mal takmer 55 rokov. No, mama bola vlastne nevzdelanou osobou. Vychodila asi po piatu triedu, a vedela čítať a písať. V skutočnosti nikto z nás nemal žiadne vzdelanie, o ktorom by sme mohli hovoriť. Ja som vychodil 9 tried, ale potom som šiel pracovať, aby som nás pomohol podporovať. Naša farma mala 40 akrov a mama obrábala sama 25 akrov. Zomrela 4.júla 1980. Bola jedna udalosť, ktorá zostáva v mojej mysli, a bolo to neskoro v auguste v roku 1965. brat Branham, Shelby a ja sme skoro toho rána boli poľovať na veveričky, a sedeli sme na rohu stodoly, jednoducho sme sa rozprávali. Dostal som od armády USA povolávací rozkaz. Mali sme veľmi dlhý rozhovor, možno okolo tri hodiny, a rozprával mi všetko o tomto veľkom stanovom prebudení. V tom čase som šoféroval nákladiak pre kameňolom, a on mi povedal, „Kým sa vrátiš z armády, ja to budem mať všetko už uložené. No, bude treba jeden príves na vyzdvihnutie stoličiek, ďalší príves na prevezenie stanu, a bude treba ďalší príves na prevezenie zásob.“ A povedal, „Mal by si záujem byť jedným z mojich šoférov nákladiaku?“ Povedal, „Bude veľa prípravných prác.“ Rozmýšľal som o tom, a povedal som mu, že by som mohol. Potom, v ten december, mal tú škaredú nehodu a zomrel. Tak som nad tým odvtedy rozmýšľal stovky krát. Brat Branham mal niekoľko veľmi dobrých zámerov, a bol veľmi zameraný na to stanové prebudenie. Počas rokov som počul podobné príbehy od iných. Myslel si, že do času, kým skončím svoje dva roky v armáde, bude mať všetko pripravené, a bude pripravený začať. Rozmýšľal som, či ho Pán vzal, lebo to nemal v pláne robiť? Samozrejme, len Pán to vie. Rozmýšľal som veľakrát, či to možno jednoducho nebola Božia Vôľa. Samozrejme neviem. Boh má svoje spôsoby, ako robí veci. Jedna vec, ktorá ma skutočne ťažila počas rokov, bolo to, že tak mnoho ľudí prišlo a povedalo mi, „Nebude to nádherné, keď sa brat Branham vráti a bude mať to veľké stanové prebudenie?“ Dokonca mi raz jeden chlapík povedal, „Brat Branham prišiel minulý týždeň do Arizony; on je teraz tam.“ Bolo to predtým, ako zomrela sestra Meda, a ja som povedal, „Nuž, ja tom neuverím, kým nepríde sem a nepotrasie mi rukou.“ Podľa môjho názoru, odchod brata Branhama bol presne, ako keď zomrel Mojžiš, alebo keď zomrel Ján Krstiteľ. Mal som stovky ľudí, ktorí mi hovorili takéto veci, a ja im len hovorím, že niečo takéto nevidím. Nehovorím proti nemu ani slovo, tak prosím, nepochopte ma zle. Mne sa len zdá, že bolo jednoducho toľko toho fanatizmu, ale ja som tomu nikdy neveril, od prvého dňa. Bol som v armáde, keď sa zabil, tak som nešiel na pohreb. Ale predtým, ako som odišiel do armády, povedal, „Modlil som sa za to, tak choď a slúž svojej krajine. Ja som vždy chcel byť vojakom.“ A uistil ma, „Boh sa o teba postará.“ Strávil som vo Vietname 14 mesiacov, a nikdy som nevystrelil ani jeden výstrel, ani na mňa nikdy nebolo vystrelené. Bol som v dopravnej spoločnosti, priamo na pláži, vykladal som nákladné lode. Mojou prácou bolo šoférovať zásobovací nákladiak spoločnosti, lebo som bol šoférom aj v civilnom živote. V skutočnosti som mal veľmi ľahkú prácu v porovnaní s tým všetkým, čo sa dialo. Boh sa o mňa rozhodne staral. ❏