Ktorý vyslobodzuje tvoj život od záhuby, ktorý ťa korunuje milosťou a zľutovaním, ktorý sýti tvoje ústa dobrým, takže sa obnovuje tvoja mladosť ako orol. (Žalm 103:4-5)
Tomu starému orlovi sa, ako starne, spraví kôra cez tvár a hlavu. S ťažkosťou môže jesť. Stáva sa takým biednym, nevie ani poriadne otvoriť zobák. Takmer úplne stráca zrak. A keď sa mu tá kôra na hlave dostane do určitého miesta, hovoria, že on vyletí do vzduchu a sedí tam a udiera hlavou do skaly, zhadzuje tú kôru, ako sa dá. Prevráti oči a pozerá sa dozadu. Obíja si tú kôru. Och, musí to ísť preč. To musí vyjsť. Ak nie, zomiera. Musí tú kôru dostať preč z tváre a zobáku. A udiera hlavou takto a potom takto. Udiera, až tú kôru zhodí. A keď do tej skaly udiera, až tá kôra odpadáva, potom kričí a máva krídlami dozadu a dopredu a raduje sa, lebo vie, že bude mať nové perie, bude zase jesť vitamíny, ide obnoviť svoju mladosť. Rozmýšľal som, “Čo za nádherná vec je to pri orloch. To je dobré.”
Ale poznám Skalu, ku ktorej človek môže prísť a môže udierať a udierať, až je všetka pochybnosť preč, až všetky obavy a starosti tohoto sveta sú preč. A keď odlúpne zo seba túto kôru hriechu, ktorá je okolo neho, že až Krv posvätí jeho dušu, potom Večný Život určite príde. Môže zastať a môže vypustiť tlak, lebo Večný Život je istý.
Ó, vy, orli v dnešnom čase, to je to, prečo ste tu. Ste orlíčatami. Ale ak kôra začala oslepovať vaše oči (starosti tohoto sveta), alebo nedokážete prehltnúť celý pokrm Boží, poďme ku tej Skale v tomto pustom kraji. Poďte tam a udierajte nad oltárom, až sa tá kôra rozbije a vaše oči budú môcť znova jasne vidieť Ježiša a starosti tohoto sveta pominú. Potom nátlak pominie. On je Skalou v pustom kraji. Úkrytom v čase búrky, Útočišťom, Nebom odpočinutia pre utrápených. Poďme na to miesto.
W. M. Branham, Vypustiť tlak, 63-0113M